Keď pred pár týždňami vyšiel preklad novely Jany Beňovej Plán odprevádzania (Café Hyena), jej český vydavateľ vyhlásil, že taká dobrá kniha v jeho krajine za posledných dvadsať rokov nevznikla.
Trochu prehnané tvrdenie, v Česku sa každoročne objavujú vynikajúce tituly. Plán odprevádzania vyšiel v slovenčine pred dvoma rokmi, dočkal sa dobrých ohlasov, ale aj nepochopenia, trebárs od jednej diskutujúcej na stránke Artfora. „Príšerná kniha. Nemá žiaden príbeh, čo je najväčší hriech knihy. Je plná čudných narážok, inotajov a hlúpostí." Mnohí si však myslia, že práve to je na nej pekné.
Knihy s príbehmi sú len jednou z mnohých možností, v tejto novele jeden veľký príbeh nahrádzajú desiatky menších a zároveň cítiť, že autorka je okrem iného aj poetkou.
Často sa tvrdí, že hlavnou postavou knihy je bratislavská Petržalka, Beňovej milenci v nej žijú, z nej utekajú a do nej sa vracajú.
Vo vtipnom texte nechýbajú malé cynické pasáže, napríklad výstižná veta o spomínanom sídlisku: „Genius loci Petržalky spočíva v tom, že každý sa tu po čase začne cítiť ako kokot, čo to v živote nevedel nikam dotiahnuť."
Hoci je sídlisko dôležité, je to predovšetkým kniha o láske. Alebo aspoň jej najlepšie časti.
Próza miestami trpí neduhmi slovenskej literatúry, ako je napríklad nutkanie každého autora zaspomínať si na detstvo.
Keby celých sto strán vydržala v takom tempe ako v prvej kapitole, možno by mal český vydavateľ pravdu.
