Príjemnej a uvoľnenej inscenácii, pripravenej s vtipom a úctou k profesionalite, výrazne pomohla aj živá ľudová hudba.
Jánošík je treťou produkciou košického baletu z voľnej trilógie venovanej slovenským osobnostiam a inšpiráciám. Piatková premiéra bola zároveň aj posledným dielom choreografa Ondreja Šotha pred jeho dnešným nástupom do funkcie generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla.
Šoth ponúkol uvoľnenú, „feel good" inscenáciu. Divák sa pri nej za hodinku nabije energiou a dostane to, čo sa od titulu Jánošík v zásade dalo očakávať.
Odkazy na filmy
Režisér nedodal nášmu ľudovému hrdinovi nijaké nové prívlastky - s legendou nebojoval, snažil sa ju naplniť tancom v rôznych podobách. Na produkcii už s ním po tretí raz spolupracoval aj majster ľudového tanca Juraj Kubánka.
Do choreografie sa však významne zapojili aj domáci tanečníci Maksym Sklyar a Mykhailo Novikov.
Úvodné pasáže zobrazujúce utrpenie ľudu síce trpia opisnosťou a pátosom, s príchodom zbojníkov však dorazila na scénu groteska, ktorú si Šoth vyskúšal už v Svadbe podľa Figara (Mozarta).
Družina, v ktorej vyniká Jozef Marčinský ako Uhorčík, je súborom štandardných komických figúrok v štýle rozprávkových postavičiek od Surovca až po Bojka. Aj Striga je strigou, ako má byť, jej jedinou aktualizáciou je bublifuk, ktorým Jánošíka omámi.
Nielen v scéne tanca zbojníkov s roztúženými paničkami nájdeme odkazy aj na početné filmové spracovania tejto látky. Šoth si však mohol dovoliť uletieť viac ako filmári. Rakúske vojsko zregrútoval z baletiek, ktoré si občas na špičkách spomenú na svoju labutiu minulosť. Zbojníkov tiež premôžu ženskými zbraňami.
Milo ironickou, výrazovo dokonale zvládnutou scénkou, bolo aj zázračné pôsobenie víl.
Dokonalý spev musel nadchnúť aj nefolkloristov
Celá inscenácia je podfarbená živou ľudovou hudbou, čo bolo z hľadiska zladenia hudby a tanca obrovskou výzvou. Šéf hudby Železiar Milan Rendoš povyberal pesničky, ktoré sa ukázali ako dostatočne dramaticky nosné, balady sa striedali s dynamickými pasážami.
Dokonalý spev musel nadchnúť aj nefolkloristov, hudobníci dodávali produkcii aj scénické zvuky napasované na aktuálne dianie. Vrcholná scéna sa odvíjala napríklad na nápev piesne Čo sa stalo nové, v tom Terchovskom dvore.
Andrej Suchanov je ako Jánošík výrazný, pracuje nielen svojou mužnou hruďou. Okrem duetov s klasickými baletnými prvkami si musel poradiť aj s nástrahami ľudových tancov. Toto nie je predstavenie pre žánrových puristov a vysokých estétov - baletné špičky sa striedajú s odzemkami. Záver nie je tragický, už vôbec nie naturalistický, všetko sa strhne do ľudovej veselice. Jánošík je mŕtvy, jeho legenda však nie. Ani Striga nezostáva bez partnera.
Kostýmy vyriešil domáci Andrej Suchanov elegantne aj menej elegantne, scéna pôsobila nevýtvarne, priveľmi podliehala funkcii, čím ovplyvnila celkový pocit z predstavenia.
Šothovi nešlo o hľadanie nových výrazových prostriedkov či vnútorných pocitov, so známou tradíciou však pracoval s vtipom a s úctou k profesionalite. Výsledok má aj výchovné parametre - nielen pre školopovinných tínedžerov.
