Sebastian Barry na osudoch storočnej ženy ukázal, ako spoločnosť deformuje ľudské osudy. Je prozaikom, dramatikom a básnikom a túto spisovateľskú univerzálnosť dobre uplatnil aj v románe Utajené svedectvo, ktorý v preklade Igora Navrátila vydáva Slovart.
Roseanne má sto rokov a väčšiu časť života strávila v ústave, ktorého názov za ten čas odrážal politické zmeny v samotnom jazyku. Kedysi by sa hovorilo o choromyseľných, neskôr o duševne postihnutých, až sa jazyk dopracoval k pomenovaniu, ktoré viac zakrýva ako odhaľuje. Až do momentu, keď sa má celý ústav zbúrať, počet pacientov zredukovať a zvyšok presťahovať do novej budovy, nikto nepátra po tom, či vôbec existuje dôvod, aby bola Roseanne viac ako polovicu života zavretá v tejto inštitúcii.
Jej príbeh priťahuje doktora Grenea, šéfa psychiatrického oddelenia, ktorý sa k nej utieka nielen zo zvedavosti, ale aj pre zvláštnu príťažlivosť, ktorú k žene pociťuje. Ich spoveď z osobných problémov je vzájomná, neraz však trávia spoločné chvíle iba mlčky.
Obaja nezávisle od seba dávajú dohromady zápisky, Roseanne sa pokúša o autobiografiu, doktor Grene pátra po jej životnom príbehu. Oba texty sa často dopĺňajú, ale neraz si aj protirečia.
V črtách storočnej pacientky stále vidieť, aká to bývala krásna žena. Tá krása jej však bola osudnou. Román zachytáva politické dianie v Írsku 20. a 30. rokov minulého storočia, vznik republiky a boj rôznych frakcií nielen proti Angličanom, ale aj proti vlastným. Moderné írske dejiny sú dosť zložité, v románe hrajú dôležitú úlohu, ale pre porozumenie príbehu stačí vedieť, že svadby medzi katolíkmi a presbyteriánmi často nedopadli dobre a pri akomkoľvek podozrení z morálneho poklesku bola prvou podozrivou žena.
Román sa pokúša zrekonštruovať Roseannin príbeh pomocou protirečivých informácií, spoliehať sa pritom iba na pamäť je veľmi nebezpečné, najmä ak osoba prežila sériu traumatických udalostí. Zápisky lekára aj storočnej pacientky by sa v časoch, keď sa takéto označenie ešte nosilo, dočkalo pomenovania vysoká literatúra. Príliš bohatý a obrazný jazyk oboch textov patrí k menej uveriteľným častiam knihy, vďaka ich štylistickej úrovni je hneď jasné, že ide o ambiciózne literárne dielo.
Ťažko uveriteľný je aj prekvapujúci záver. Ako prezradil jeden z porotcov literárnej ceny Costa Award, ktorú román získal, práve tento moment sa nikomu príliš nepáčil a knihu takmer pripravil o víťazstvo. Utajené svedectvo malo šancu získať aj Bookerovu cenu, bolo hlavným favoritom za rok 2008, ale napokon ju získal Aravind Adiga za román Biely tiger. Porotu namiesto írskeho viac upútal indický príbeh. Ten mimochodom v slovenčine vychádza v rovnakom čase ako Barryho román.
