Ašer Lev dostal dar. Maľuje. Je to však dar, ktorý mu komplikuje život. Je totiž chasidský Žid priamo z Brooklynu. Jeho otec je skôr presvedčený, že je to dar od diabla ako od Boha. Rabín, najdôležitejšia osoba v chasidskej spoločnosti, však rozhodol o božom pôvode Ašerovho daru.
Hoci zbožný Ašer odmieta v umení robiť kompromisy, maľuje svetské témy. Nechýbajú ani náboženské motívy, a to také, ktoré sa mu na celý život stanú osudnými. Ako ukrižovaný Ježiš. Ašer musel z Brooklynu odísť, aby neohrozoval rodinu ani seba. Pre uzavretú komunitu to totiž bol veľký šok.
Ašer je oproti predošlej knihe Volám sa Ašer Lev už dospelý, má vlastnú rodinu, žije na juhu Francúzska a je svetoznámym maliarom. Za ten čas sa zmenilo veľa, len jedno nie: zostal hlboko veriacim Židom aj v sekulárnom umeleckom svete uprostred kresťanského Francúzska. S rodičmi sa za ten čas stretával veľmi málo. Otec, ktorý bol často na cestách, sa občas zastavil, ale zistil, že ho stále rovnako znechucujú synove práce. Nechcel ich pochopiť a rovnako stále nechápal, ako sa jemu, pravej ruke rabína, mohol narodiť takýto syn. Možno ho len Boh skúša.
Do Brooklynu Ašera s rodinou privádza pohreb strýka, ktorý ho rovnako ako rabín podporoval. Ašer tuší, že nemôže zostať doma dlhšie ako týždeň smútku. Nie preto, že by nechcel zostať, ale preto, že ho znova postavia pred voľbu. Ku komunite sa pridáva nátlak zo všetkých strán. Od rodičov, ktorí sú radi, že konečne môžu byť súčasťou detstva svojich vnúčat a užívajú si ich prítomnosť.
Od manželky Devory, ktorá ako dieťa prišla počas holokaustu o rodičov. Trauma z dvojročného skrývania sa s rodinou svojho strýka v zatemnenom byte poznamenala jej celý život a v Brooklyne konečne našla všetko, čo jej chýbalo - matku a priateľku v podobe svokry, svokra ako múdreho otca, silnú a početnú komunitu, v ktorej sa mohla realizovať a vyznávať svoju vieru.
Nezaostávajú ani deti. Dcéra Rochelle je nadšená ješivou - školou, ktorá pre židovské detí organizuje tábory, prednášky. Syn Avrumel je zbožný a je zrejmé, že hoci má len päť rokov, naplno si uvedomuje osobnosť rabína. Maliarsky talent po otcovi nezdedil, je však plný viery, ktorú aj chápe. A o Avrumela ide, najmä po tajomnom proroctve rabína, ktoré má určiť jeho nasledovníka. Môže to byť Ašerov otec, ale len za predpokladu, že sa dodrží kontinuita. A tú môže zabezpečiť jedine Avrumel.
Zrazu si uvedomíte, ako veľmi titulok zavádza. Čo je dar? Umenie alebo nebodaj syn? Čo si vybrať. Kto alebo čo ho núti? Boh, viera, rodina, záväzky alebo svedomie? Zvíťazí sebecký umelec, ktorý sa chce silou mocou vrátiť do Francúzska, lebo len tam môže slobodne tvoriť? A pritom sa nechce vzdať ani svojej rodiny. Alebo zostane v New Yorku a odovzdá svoj dar - syna aj svoje umenie - na oltár komunity, v mene niečoho vyššieho?
Je to kniha, ktorá sa dá prečítať naraz. Posledné strany som však nechcela čítať rýchlo, odkladala som Ašerovo rozhodnutie, aby ho nemusel urobiť. Obe sú totiž rovnako zlé.
