Kniha, ktorá útočí na city s citom

Jedna z postáv Ondaatjeho románu Divisadero, ktorý v edícii Odeon v preklade Zdenky Buntovej vydal Ikar, sa vyznáva zo zaľúbenia v japonských paravánoch. Sú jej bližšie než západné obrazy, solitéry zarámované po jednom. V paraváne sa všetky odtiene a významy ukážu vedľa ostatných. Je to nápoveda autora, ako čítať jeho knihu? Tri rozprávačské diely, prekvapujúce významy a takmer podobný trojdielny paraván ako spisovateľov životopis. Detstvo prežil na Srí Lanke a v Anglicku a tretí diel žije v súčasnej Kanade.

Prvé krídlo paravánu: nevlastné sestry Anna a Claire žijúce kedysi po vojne v minulom storočí len s otcom a pomocníkom Coopom na nevadskej farme. Claire sa cíti ako vládkyňa sveta, dobrodružne na koni si podmaňuje svet okolo. Anna sa stráca v knihách, ale aj v dievčenskom vzplanutí vášne ku Coopovi. To je krvavo ukončené žiarlivým otcom.

V druhom krídle paravánu sú dejinné kulisy už posunuté výrazne dopredu. Televízie reportujú o vojne v zálive, Coop sa stihol stať profesionálnym kartovým hráčom, ktorý hrá svoju vlastnú hru šťastných náhod v južanských kasínach. Tretie krídlo je vo farbách Francúzska, namaľované spisovateľom v pastelových farbách.

Nezabudol na dobrý syr, víno a zlatisté kvety na lúke. Z Anny je univerzitná profesorka, odborníčka na európske kultúrne dejiny. Skúma život a tvorbu francúzskeho spisovateľa Luciena Seguru, preto teraz žije v jeho bývalom dome. Potrebuje sa „schovať v krajine niekoho iného, aby sa mohla obzrieť na svoju zmätenú mladosť".

Ondaatje na každý z týchto dielov nadstavuje ďalšie a ďalšie príbehy. Prelínajú sa, stretávajú, znovu vzďaľujú do minulosti či budúcnosti, aby mohli kulinársky naplniť čitateľské chute. Raz v pozadí zúri prvá svetová vojna, inokedy sa Clairin profesijný partner lieči z vietnamskej traumy, v iných epizódach spravodajské kanály informujú už o najnovšej americkej invázii do Iraku.

Autor je láskavo (a možno až osvetovo) nesebecký, nebojí sa podeliť o odkazy na iné literárne diela alebo filmy. A určite ich dobre čítal. Dokáže byť sladko poetický, chvíľku magický a nechýbajú ani náznaky unavenej, modernej skepsy. Po krátkom úvode, ktorý takmer splynie so seriálovými McLeodovými dcérami, začína román priťahovať.

V niektorých scénach vidno každé gesto a mimovoľné záchvevy tváre, potom však prichádza príbeh pripomínajúci staroveký mýtus a veľkú rodinnú ságu. Sú to ondaatjovské Hodiny. A nielen tým, že jednou rovinou románu je dávnejší príbeh spisovateľa-spisovateľky (Segura-Wolfová).

Ondaatje rozochvieva citlivé vrstvy duše, ale nerobí to násilne ani vydieračsky. Vôbec sa o to neusiluje, nie je to jeho zámer, a práve preto mu to vychádza. Anglický pacient mohol vyvolať predpojatosť, Oscar pre jeho filmovú verziu je pre istú časť čitateľskej obce viac otáznikom ako pozvaním.

Najnovší Ondaatjeho titul v slovenčine (na rozdiel od mnohých iných románov ešte nevyšiel v češtine) potvrdzuje, že sa nikto nemusí báť organizovaného útoku na city, ktorého účinky by trvali len tak dlho ako Coopova partička pokru.