V stredu sa začína festival v Cannes a režisér Rachid Bouchareb sa do jeho súťaže vracia s filmom Mimo zákona. Oživuje ním vojnu pamätí medzi Alžírskom a Francúzskom.
BRATISLAVA. „Jacques, mali by sme niečo robiť," povedala vraj Bernadette Chiracová svojmu manželovi, vtedy ešte prezidentovi Francúzska, keď si spolu pozreli film Domorodci.
Bol to film, ktorý rozprával o marockých a alžírskych vojakoch vo francúzskej armáde. Keď oslobodzovali Európu od fašizmu, cítili sa hrdí aj dojatí - problém bol, že Francúzsko im za to dostatočne nepoďakovalo. Roky dostávali trikrát menšie dôchodky ako ich francúzski kolegovia.
Film Domorodci nakrútil Rachid Bouchareb a v roku 2006 s ním prišiel súťažiť na festivale v Cannes: všetci štyria muži v hlavných úlohách dostali cenu pre najlepšieho herca. Veľký úspech a medializácia nesporne prispela k tomu, že Jacques Chirac podporoval zmenu zákona o odmeňovaní vojnových veteránov.
Za čo sa ospravedlniť
Neznamenalo to, že francúzski politici budú mať po takom úkone pokoj. Režisér Bouchareb pracoval ďalej a dnes má už hotový nový film. Volá sa Hors-la-loi (Mimo zákona) a tiež sa dostal do hlavnej súťaže v Cannes. Rozdiel je, že o neho sa politici začali zaujímať ešte skôr, ako ho svetové publikum mohlo uvidieť.
Je to príbeh, ktorý sa začal 8. mája 1945 v meste Sétif. Alžírsko bolo vtedy ešte francúzskou kolóniou, preto sa koniec druhej svetovej vojny mal dôstojne osláviť aj tam. Lenže ktosi v dave vtedy zamával alžírskou zástavou a sloganmi za oslobodenie, čo francúzska armáda vyhodnotila ako provokáciu. Začal sa masaker, pri ktorom zahynulo množstvo Alžírčanov. Francúzska strana uvádzala číslo tisícpäťsto, alžírska 45-tisíc.
Poslanec Lionnel Luca si myslí, že Bouchareb nakrútil negativistický film a predpokladá, že to bude poriadne čierny obraz o francúzskej kolonizácii v Alžírsku. Obrátil sa na ministerstvo obrany, aby ho skontrolovalo.
„Navrhujem, aby ho na festivale v Cannes neuvádzali ako francúzsky film, pretože nereprezentuje Francúzsko. Prezentuje Alžírsko a mne takýto projekt prekáža," povedal pre časopis Paris Match. A pýta sa: „Prečo sa musí len Francúzsko stále za niečo ospravedlňovať?"
Právo na fikciu
Odpoveď dostal v spoločnom liste historikov a umelcov, ktorý publikoval denník Le Monde. Reakciu Lionnela Lucu považujú za typický prejav „vojny pamätí". A hoci pripúšťajú, že vo filme Hors-la-loi môže byť niekoľko historických nepresností, režiséra Bouchareba obhajujú.
Píšu: „Filmári nemajú plniť prácu historikov a štát by ich preto nemal súdiť. Ani od Francisa Forda Coppolu nikto nechcel, aby vo svojom filme Apocalypse Now vyrozprával vojnu vo Vietname s historickou presnosťou. Aj fiktívne dielo, so svojimi nevyhnutnými skratkami, môže priblížiť tragické udalosti."
Porovnanie s Coppolom si zrejme vybrali preto, že aj v roku 1979 súťažil v Cannes a že na ňom dokonca získal Zlatú palmu. V prípade filmu Hors-la-loi však vraj politici vyvíjali tlaky na televíziu France 3, aby ho radšej nefinancovala - a vzápätí žiadali vedenie festivalu v Cannes, aby ho nezaradili do programu. To považujú intelektuáli podpísaní pod listom v Le Monde za najhoršie.
Francúzske (ne)úspechy
Tohtoročný festival sa začne už v stredu. Zlatá palma sa do rúk Francúza dostala pred dvomi rokmi, keď s drámou Medzi stenami vyhral Laurent Cantet. Dlho sa na to čakalo, lebo posledný úspech francúzskeho filmu pochádzal z roku 1987.
A bola to zvláštna oslava, pretože keď porota vyhlásila meno Mauricea Pialata a jeho film Pod slnkom satanovým, publikum pískalo. Dodnes sa novinári ani filmári nezhodli na tom, prečo. Pialat na to len povedal: „Francúzi nemajú radi úspech."
