Päťapolhodinový film o teroristovi Carlosovi? V poriadku. Jedni si ho pozrú v Cannes, druhí vo väzení.
BRATISLAVA. Do redakcie nám prišiel email, bolo v ňom: „Pripravte sa na fascinujúci podvečer. Nezľaknite sa tej dĺžky a nevravte si, že sa len tak prídete pozrieť, uvidíte, o čo ide, a po takej hodinke sa zase vytratíte do nejakej inej sály - veď len skúste odísť z tohto vzrušujúceho pohľadu na mýtického revolucionára / teroristu. Počítajte s tým, že vás Assayasovo vyšetrovacie oko a skvelý herecký výkon Édgara Ramíreza úplne zhypnotizujú. Pretože to bude skrátka neobyčajný opus."
Správu poslala spoločnosť, ktorá na festivale v Cannes zastupuje nový film Oliviera Assayasa o teroristovi Carlosovi. Jej obava, že na premietanie sa ľuďom nebude chcieť, je celkom prirodzená. Carlos trvá päť a pol hodiny.
Televízia v Cannes?
Olivier Assayas dostal pôvodne trochu inú úlohu. Producenti z Canal+ chceli, aby nakrútil televízny film o tom, ako Francúzi chytili Carlosa v Sudáne a na akú politickú dohodu pritom museli pristať. A Assayas aj najprv súhlasil. Keď sa však začal vzdelávať a v Carlosovom živote trochu orientovať, pokrútil hlavou. Jeden film bude málo, povedal a dohodol sa na troch.
Canal+ ich začne vysielať o týždeň a kto má vo Francúzsku túto kódovanú stanicu predplatenú, už to pravdepodobne vie. Miestne médiá to už dlhšie ohlasujú ako filmovú udalosť. Prekvapenie skôr spôsobilo, že festival v Cannes nemá problém zaradiť do svojho programu televízny seriál - formu, ktorou filmári zvyknú opovrhovať. Ale vysvetlenie na to je.
Kratšie sa nedalo
Carlos je prezývka, Ilich Ramírez Sánchez ju dostal, keď spolupracoval s Ľudovým frontom pre oslobodenie Palestíny. Narodil sa vo Venezeule, pôvodne sa prejavil ako angažovaný ľavičiar, ktorého trápili problémy tretieho sveta, a končil ako obávaný terorista Šakal, ktorého museli hľadať po celom svete. Mal západné vzdelanie z Londýna a ochranu východoeurópskych tajných služieb. Olivier Assayas tvrdí, že cez jeho život vyrozpráva vznik súčasnej podoby terorizmu a kratšou cestou sa to nedalo.
Televíznu formu Carlosa obhajuje, hovorí, že Canal+ mu poskytol viac slobody, ako by mu dali filmoví producenti. A ponúknuť ho festivalu v Cannes asi nebol špeciálne odvážny krok, pretože Canal+ je jeho najväčším mediálnym partnerom. Okrem toho, festival už s netradične dlhými filmami skúsenosť má.
Hodiny v kine
Pred dvomi rokmi napríklad uviedli dva filmy Stevena Soderbergha o Che Guevarovi. Spolu trvali 4 hodiny 26 minút a milosrdne ich rozdelili polhodinovou prestávkou. Problém sa ukázal neskôr pri bežných distribúciách - v niektorých krajinách pustili druhú časť do kina až niekoľko mesiacov po prvej a mnohé Soderberghove idey tak zoslabli. Čo si, nešťastný, uvedomil aj on sám: „Chcel som nakrútiť aj tretí diel, ale nezohnal som dosť peňazí a - to by už bolo treba byť v kine sedem hodín," vravel pre SME.
Je možné, že keď pôjde po premiére v Cannes do kina Carlos, bude v skrátenej, dvojhodinovej verzii. Jeho promu by mohlo pomôcť to, že skutočný Carlos sa o sfilmovaní svojho života vo väzení dozvedel (je tam od roku 1994) a protestoval.
Vybrané filmy tohtoročného festivalu v Cannes
