ĽUDIA A UDALOSTI

Komunisti ho milovali aj nenávideli

Na začiatku 20. storočia sa výtvarné umenie radikálne zmenilo. Zrazu vznikali obrazy, ktoré nechceli opisovať svet a hrali sa len s abstraktnými tvarmi. Jednou z kľúčových postáv tohto prístupu bol aj ruský maliar Kazimir Malevič.

Zomrel 15. mája v roku 1935.

Kazimir Malevič

Narodil sa 23. februára 1878 v Kyjeve, v rodine predáka v cukrovare.
Preslávil sa obrazmi Čierny štvorec (na bielom pozadí), Biela na bielom či Suprematizmus.
Bol zakladateľom suprematizmu, týmto spôsobom však maľoval ešte pred publikovaním manifestu nového umeleckého smeru.
V dvadsiatych rokoch pôsobil v štátnej správe, po nástupe socialistického realizmu ho označili za dekadentného tvorcu.
Zomrel 15. mája 1935 v Leningrade, príčinou bola rakovina.

Biela na bielom. Alebo čierny štvorec na bielom pozadí. Najzákladnejšie geometrické tvary, predmety rozbité až na ich matematickú prapodstatu. Zrazu stojíte v galérii a obdivujete jednoduchosť, ktorú by mohol na prvý pohľad vytvoriť každý. Lenže pod povrchom elementárnych až banálnych štruktúr sa ukrýva potreba dostať sa k podstate vecí, k akýmsi veciam osebe.

A tie, ak vôbec, sa ukrývajú pod nánosom bežného vnímania. Lenže nakoniec sa musíte zbaviť aj takýchto vecí a zostane vám iba základný tvar, ktorý fascinoval už antických Grékov. Možno takto uvažoval Kazimir Malevič, otec ruského suprematizmu a geometrickej abstrakcie.

Mladý samouk

Kazimir Severinovič Malevič sa narodil v rodine predáka, ktorý pracoval v cukrovare. Jeho otec mu nedoprial systematické vyučovanie, no talentovaný mladík sa vzdelával, kde sa len dalo.

Zážitky z ulice spájal s čítaním kníh a neskôr sa tradovalo, že aj keď bol samoukom, vzdelanie mal lepšie než mnohí jeho rovesníci.

Mladý Malevič sa však rozhodol, že potrebuje skutočné školy. Koncom 19. storočia navštevoval akadémiu v Kyjeve, po ktorej nasledovala Vysoká škola maliarstva, plastiky a architektúry v Moskve. Už vtedy maľoval a páčili sa mu expresionizmus i symbolizmus. Prvky týchto výtvarných smerov sa tak objavujú aj v jeho obrazoch.

Neskôr ho však inšpirovali maliari ako Natália Gončarova a Michail Larionov, ktorí vo svojich dielach spájali prvky ruskej ikonografie a fauvizmu. Obrazy mladšieho Maleviča tak boli plné zvláštnych žiarivých farieb, rozkladal postavy a objekty, dával prednosť (kubistickej) geometrii, ktorou nahrádzal tvary.

Postavy na obrazoch pozostávali z rôznych valcov, občas sa objavilo aj jeho zbližovanie s neskorším futurizmom. Napokon v roku 1913 Malevič spolupracoval na uvedení futuristickej opery. Už niekde tu môžeme hľadať počiatok jeho známych suprematistických prác.

Od kubizmu ku kockám

Jednoduché geometrické tvary, biele pozadie, štvorce a kruhy, prípadne kvapky čí línie. To je suprematizmus, ktorý oficiálne vznikol Malevičovým manifestom Od kubizmu k suprematizmu rok po začiatku prvej svetovej vojny.

Malevič však maľoval takýmto spôsobom už dva roky predtým, slávny Čierny štvorec na bielom pozadí namaľoval v roku 1913 a maliar tvrdil, že len takýmto maľovaním má „absolútnu moc“ nad výtvarným vyjadrením. Obraz dokonca nazval svojou „prevahou čistého pocitu v kreatívnom umení“.

Aj napriek tomu neskôr tento milovník letectva a leteckej fotografie minimalizmus opúšťa a nahrádza ho väčším množstvom objektov i komplexnejšími obrazmi. Stále však chcel u návštevníkov galérií vyvolať pocit, aký by dosiahli počas letu lietadlom, či keď budú obdivovať magnetické javy.

Význam aj pád

V rokoch po prvej svetovej vojne zažíval čoraz známejší autor obdobie svojej najväčšej slávy.

Spočiatku mu prospela zmena politickej situácie a po revolúcii budúceho zločineckého režimu a vražde cárskej rodiny sa stal váženým pedagógom a funkcionárom štátu.

Tvrdil pritom, že jeho suprematizmus má viesť k prevýchove umelcov a vedcov a snažil sa to vniesť aj do praxe. Stal sa riaditeľom moskovských múzeí, neskôr pôsobil ako profesor na vysokej škole a čoraz menej maľoval – venoval sa skôr písaniu teoretických prác či esejí.

Jeho myšlienky sa vtedy približovali nemeckej škole Bauhausu a v dvadsiatych rokoch sa dokonca stretol s jeho predstaviteľmi vo Weimare. Tam sa spoznal aj s ďalším otcom abstrakcionizmu, Vasilijom Kandinským.

Napriek tomu, že Maleviča si v Nemecku vážili a jeho práce obdivovali, doma ho čakala potupa. Jeho úspech v novom usporiadaní sovietskej spoločnosti totiž netrval dlho a režim zmenil oficiálnu štátnu politiku a preferoval socialistický realizmus.

Ten, na rozdiel od nejakého abstraktného umenia, mohol slúžiť ako nástroj štátnej propagandy.

Malevičove diela preto súdruhovia vyhlásili za „dekadentné“ a maliar prakticky prestal maľovať. Traduje sa, že v posledných rokoch svojho života vytvoril len pár obrazov a aj na nich boli väčšinou portréty jeho najbližšej rodiny.

Výtvarného umenia sa však nevzdal, jeho posledným gestom bol vlastný pohreb. Údajne ho pochovali v rakve, ktorú si sám vyzdobil suprematistickými motívmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 803
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 599
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 346
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 143
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 588
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 589
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 247
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 988
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 783
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 722

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.

Neprehliadnite tiež

Do ankety Radio_Head Awards zasiahli aj kvóty. Cenu vyhrajú silné ženské hlasy

Zoradili sme šance interpretov, ktorí môžu získať cenu za najlepší slovenský album roka.

Černošskí herci a Oscary, to je jednoduchá matematika

Tipnite si počet afroamerických hercov, ktorí získali Oscara za hlavnú úlohu


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop