Zomrel 15. mája v roku 1935.
Kazimir Malevič
Narodil sa 23. februára 1878 v Kyjeve, v rodine predáka v cukrovare.
Preslávil sa obrazmi Čierny štvorec (na bielom pozadí), Biela na bielom či Suprematizmus.
Bol zakladateľom suprematizmu, týmto spôsobom však maľoval ešte pred publikovaním manifestu nového umeleckého smeru.
V dvadsiatych rokoch pôsobil v štátnej správe, po nástupe socialistického realizmu ho označili za dekadentného tvorcu.
Zomrel 15. mája 1935 v Leningrade, príčinou bola rakovina.
Biela na bielom. Alebo čierny štvorec na bielom pozadí. Najzákladnejšie geometrické tvary, predmety rozbité až na ich matematickú prapodstatu. Zrazu stojíte v galérii a obdivujete jednoduchosť, ktorú by mohol na prvý pohľad vytvoriť každý. Lenže pod povrchom elementárnych až banálnych štruktúr sa ukrýva potreba dostať sa k podstate vecí, k akýmsi veciam osebe.
A tie, ak vôbec, sa ukrývajú pod nánosom bežného vnímania. Lenže nakoniec sa musíte zbaviť aj takýchto vecí a zostane vám iba základný tvar, ktorý fascinoval už antických Grékov. Možno takto uvažoval Kazimir Malevič, otec ruského suprematizmu a geometrickej abstrakcie.
Mladý samoukKazimir Severinovič Malevič sa narodil v rodine predáka, ktorý pracoval v cukrovare. Jeho otec mu nedoprial systematické vyučovanie, no talentovaný mladík sa vzdelával, kde sa len dalo.
Zážitky z ulice spájal s čítaním kníh a neskôr sa tradovalo, že aj keď bol samoukom, vzdelanie mal lepšie než mnohí jeho rovesníci.
Mladý Malevič sa však rozhodol, že potrebuje skutočné školy. Koncom 19. storočia navštevoval akadémiu v Kyjeve, po ktorej nasledovala Vysoká škola maliarstva, plastiky a architektúry v Moskve. Už vtedy maľoval a páčili sa mu expresionizmus i symbolizmus. Prvky týchto výtvarných smerov sa tak objavujú aj v jeho obrazoch.
Neskôr ho však inšpirovali maliari ako Natália Gončarova a Michail Larionov, ktorí vo svojich dielach spájali prvky ruskej ikonografie a fauvizmu. Obrazy mladšieho Maleviča tak boli plné zvláštnych žiarivých farieb, rozkladal postavy a objekty, dával prednosť (kubistickej) geometrii, ktorou nahrádzal tvary.
Postavy na obrazoch pozostávali z rôznych valcov, občas sa objavilo aj jeho zbližovanie s neskorším futurizmom. Napokon v roku 1913 Malevič spolupracoval na uvedení futuristickej opery. Už niekde tu môžeme hľadať počiatok jeho známych suprematistických prác.
Od kubizmu ku kockámJednoduché geometrické tvary, biele pozadie, štvorce a kruhy, prípadne kvapky čí línie. To je suprematizmus, ktorý oficiálne vznikol Malevičovým manifestom Od kubizmu k suprematizmu rok po začiatku prvej svetovej vojny.
Malevič však maľoval takýmto spôsobom už dva roky predtým, slávny Čierny štvorec na bielom pozadí namaľoval v roku 1913 a maliar tvrdil, že len takýmto maľovaním má „absolútnu moc“ nad výtvarným vyjadrením. Obraz dokonca nazval svojou „prevahou čistého pocitu v kreatívnom umení“.
Aj napriek tomu neskôr tento milovník letectva a leteckej fotografie minimalizmus opúšťa a nahrádza ho väčším množstvom objektov i komplexnejšími obrazmi. Stále však chcel u návštevníkov galérií vyvolať pocit, aký by dosiahli počas letu lietadlom, či keď budú obdivovať magnetické javy.
Význam aj pádV rokoch po prvej svetovej vojne zažíval čoraz známejší autor obdobie svojej najväčšej slávy.
Spočiatku mu prospela zmena politickej situácie a po revolúcii budúceho zločineckého režimu a vražde cárskej rodiny sa stal váženým pedagógom a funkcionárom štátu.
Tvrdil pritom, že jeho suprematizmus má viesť k prevýchove umelcov a vedcov a snažil sa to vniesť aj do praxe. Stal sa riaditeľom moskovských múzeí, neskôr pôsobil ako profesor na vysokej škole a čoraz menej maľoval – venoval sa skôr písaniu teoretických prác či esejí.
Jeho myšlienky sa vtedy približovali nemeckej škole Bauhausu a v dvadsiatych rokoch sa dokonca stretol s jeho predstaviteľmi vo Weimare. Tam sa spoznal aj s ďalším otcom abstrakcionizmu, Vasilijom Kandinským.
Napriek tomu, že Maleviča si v Nemecku vážili a jeho práce obdivovali, doma ho čakala potupa. Jeho úspech v novom usporiadaní sovietskej spoločnosti totiž netrval dlho a režim zmenil oficiálnu štátnu politiku a preferoval socialistický realizmus.
Ten, na rozdiel od nejakého abstraktného umenia, mohol slúžiť ako nástroj štátnej propagandy.
Malevičove diela preto súdruhovia vyhlásili za „dekadentné“ a maliar prakticky prestal maľovať. Traduje sa, že v posledných rokoch svojho života vytvoril len pár obrazov a aj na nich boli väčšinou portréty jeho najbližšej rodiny.
Výtvarného umenia sa však nevzdal, jeho posledným gestom bol vlastný pohreb. Údajne ho pochovali v rakve, ktorú si sám vyzdobil suprematistickými motívmi.
