Bola to obyčajná rodina, ktorú zmenila nezvyčajná choroba. Schraggeovcom vošla do života v roku 2004 a po štyroch rokoch im zobrala jedného člena. Smutný príbeh má nezvyčajnú pointu – komiks.
BRATISLAVA. „Kresliť som to začala ako spomienky, krátko potom, ako Filip zomrel," spomína Broňa Schraggeová. Mladá výtvarníčka a študentka animovaného filmu to po troch mesiacoch ukázala mame, neskôr zopár kamarátom. Medzi nimi bola aj dcéra majiteľa kníhkupectva Artforum, a tak vznikol nápad vydať komiks s jednoduchým názvom Môj brat.
O svojom smútku už dnes dokáže rozprávať a okrem knihy svoj príbeh vystaví aj v bratislavskej galérii Soda. Na dnešnej vernisáži si aj zahrá, je totiž violončelistkou v známej alternatívnej skupine Kosa z nosa.
Obrázky namiesto slov
Broňa tvrdí, že radšej kreslí, ako rozpráva. Potvrdzuje to aj forma knihy. Nie je to klasický komiks, teda grafická novela, ktorá príbeh rozpráva v textových bublinách. Listujete skôr tým, čo sa v angloamerickej kultúre nazýva picture book, kde na slová narazíte iba na pár stranách: „Začala som si písať komentáre, ale pár ľudí povedalo, že to je úplne zbytočné. Uvedomila som si, že majú pravdu. Ten príbeh sa rozpráva sám, obrázky plnia úlohu textov."
Bol to netypický súrodenecký vzťah. Filip mal o dva roky viac, no mladšiu sestru mal veľmi rád. V knihe vidíte, ako sa na ňu tešil a obložil jej detskú postieľku angličákmi, ako ju učil snoubordovať alebo bral na koncerty. Nie je tam žiadny obrázok, kde by ju napríklad ťahal za vlasy. „Nepamätám si nič také, aj našich som sa pýtala, tiež o tom nevedeli. Bavilo nás výtvarné umenie, on študoval architektúru, spolu sme kreslili. Pritom nik v rodine nemal k tomu sklony, sami sme si to našli."
Rodinná téma
„Sú to jej bezprostredné denníkové kreslené zápisky, ktoré neskôr už nijako neupravovala. Bol som úplne zdesený tou témou a obdivoval ju, že to dokázala," hovorí o svojej prvej reakcii Shooty. Knihu videl ešte v rukopise a súhlasil, že sa stane jej krstným otcom.
Karikaturista denníka SME má slabosť pre komiksy. Téma choroby staršieho brata mu okamžite evokovala francúzsku grafickú novelu Padúcnica, no mladá autorka ju prvýkrát videla až u neho. Komiksy nebývajú dievčenským svetom, aj Broňa ich čítala iba zopár. Spomína si najmä na morbídneho Pixyho alebo na vtipnú sériu Jen čtvrt vteřiny na život.
Tradícia vydávania komiksov u nás neexistuje. V Artfore sú sami zvedaví, ako dopadne päťstokusový náklad. Každopádne, tomuto silnému príbehu veria - o pár dní totiž chystajú aj knihu Broninej mamy. Keď sa jej zverila, že kreslí, ona jej povedala, že o rovnakej téme píše knihu. „Spolu sme spomínali a ukazovali si, čo sme urobili. Mamina je psychologička a ten príbeh má postavený trochu inak. Vracia sa spätne v čase a má tam aj úryvky z Filipovho denníka."
