Igor Hudcovič (1949 - 1995) patril ku generácii umelcov nastupujúcich na výtvarnú scénu v 70. rokoch. Po ukončení štúdia na legendárnej bratislavskej „šupke" sa zamestnal v Banskej Bystrici a pracoval ako výtvarník pre Oblastnú galériu, Stredoslovenské vydavateľstvo, Operu a Činohru J. G. Tajovského. Venoval sa užitej grafike a jeho plagátová tvorba bola vysoko hodnotená. Od roku 1977 pracoval ako výtvarník v slobodnom povolaní a začal sa intenzívnejšie venovať aj voľnej tvorbe.
Kniha Igor Hudcovič v kresbe, maľbe, slove (Mediana Žilina) vznikla z iniciatívy rodiny a blízkych priateľov, preto nemá štruktúru štandardnej monografie. Popri výbere z jeho voľnej tvorby a textov niekoľkých autorov obsahuje stručné životopisné údaje, fotografie z rodinného archívu, zoznam výstav a neúplný súpis reprodukovaných diel. Chýbajú ukážky úžitkovej tvorby, bibliografia a tiež kritická štúdia, ktorá by analyzovala umelcovo dielo.
Napriek tomu sa podarilo vytvoriť pozoruhodnú publikáciu. Zostavovateľka Hela Hudcovičová, vdova po umelcovi, zaradila do nej okrem zhruba 450 reprodukcií aj výber z poézie a denníkových záznamov. Texty, z ktorých časť bola publikovaná prvýkrát, potvrdzujú, že Hudcovič nebol len talentovaným výtvarníkom, ale aj literátom.
Jeho hlavnou výtvarnou disciplínou bola kresba. Sila výpovede spočíva v autentickosti zaznamenaného zážitku a v odmietaní akýchkoľvek estetických korekcií, poplatných vkusu diváka.
S chorobou, ktorá vstúpila do jeho života, začal autor vo svojom diele čoraz častejšie riešiť nadčasové otázky bytia. V tvorbe plnej irónie, vnútorných protirečení, znepokojivých vízií a napätia medzi logikou a intuíciou podrobuje človeka neúprosnej analýze.
Hudcovičovo dielo približujú jeho priatelia, medzi ktorými sú poprední slovenskí výtvarní umelci a teoretici umenia (Rudolf Fila, Vladimír Popovič, Milan Bočkay, Eva Ľuptáková), a široký priestor je venovaný aj spomienkam členov umelcovej rodiny.
Monografia odhaľuje Hudcoviča ako vnímavého pozorovateľa a vnútorne nezávislého človeka, ktorý tvoril v dobrovoľnej izolácii, bez túžby po verejnom uznaní.
Excelentným zavŕšením monografie je úprava grafického dizajnéra Pavla Chomu. Vydanie publikácie znovu prebudilo záujem o tohto autora, vyzdvihlo význam jeho diela a v budúcnosti pomôže jeho objektívnemu zhodnoteniu v dobovom kontexte.
