SME
Štvrtok, 9. december, 2021 | Meniny má IzabelaKrížovkyKrížovky

Juraj Nvota: Alfou a omegou sú vzťahy

Ak sa divadelného režiséra Juraja Nvotu opýtate, čo ho priviedlo k filmovaniu, odpovie, že sa doňho nejako osobitne "netrepal". Príležitosť prišla sama a on sa jej jednoducho neuhol


. Svoj prvý celovečerný hraný film zatiaľ ešte stále len s pracovným názvom Kruté radosti nakrúca na dve etapy. Na jeseň sa vlani prudko ochladilo a scény s teplejším počasím museli počkať do tohtoročnej jari. Dokončený film diváci uvidia až po letných prázdninách. Nvotovu réžiu divadelných predstavení divadla Astorka - Korzo?90, ktoré sa presťahovalo na námestie SNP v Bratislave do obnovených priestorov bývalého kina Pohraničník, a inscenácie v rade ďalších slovenských divadiel majú diváci stále k dispozícii. Sú tu, a väčšinou vypredané.
 
Ako ste objavili scenár pre svoj celovečerný filmový debut?
Bol som oslovený, ale, samozrejme, že ma po prečítaní vtiahol. Ja som sa netrepal do filmovania, proste som dostal ponuku. Scenár je zaujímavý. Na mnohých miestach mu rozumiem, je plný protirečivých vzťahov. Spolupracoval som na ňom, na cizelovaní verzií, na stavaní pôdorysu. Od prvého stretnutia s autorkou Scarlett Čanákyovou som mal pocit, že naša spolupráca nie je zbytočná.

Skryť Vypnúť reklamu

Aká je pozícia režiséra na Slovensku? Čaká, kým mu odkiaľsi zvrchu spadne scenár do lona?
Sú rôzne typy režisérov. Jedni čakajú a skúšajú sa k scenáru vyjadriť po svojom, po svojom ho zvládnuť a sú takí, čo robia autorské filmy, vedia si scenár napísať aj nakrútiť...

Keď ste niekedy uvažovali o nakrúcaní, predstavovali ste si dobový film - mám na mysli časový posun do tridsiatych rokov, do ktorých je situovaný dej Krutých radostí?
Na scenári ma nezaujala doba, čas, ale to, čo sa odohráva medzi ľuďmi. To, ako si komplikujeme vzťahy, ako nás na ceste životom stretávajú krásne chvíle, sklamania, bolesť, rozkoš, láska, aj samota. Toto všetko vo svojej márnosti je veľmi bolestivé, napriek tomu napĺňa náš život. A hoci hľadáme, prichádza to aj bez nejakého nášho osobitného úsilia. Alfou a omegou sú vťahy.

Skryť Vypnúť reklamu

Súčasnosť je rovnako nabitá vzťahmi. Neoslovuje vás?
Mali sme zbesilý pokus prepísať príbeh do súčasnosti, ale už sme to časovo nedokázali. Museli sme začať nakrúcať. Posun do tridsiatych rokov má zas výhodu v tom, že vzniklo isté čisté prostredie - divák sa sústredí na nadčasové veci. Ono to trvá, kým sa zmapuje, to čo práve žijeme. Aj najlepšie filmy o vojne nevznikali tesne po nej, ale až po dvadsiatich-tridsiatich rokoch.

Mladé scenáristky ako je Scarlett Čanákyová, alebo ako scenáristka nového Šindelkovho filmu Slaviena Pavlásková, píšu o generácii tridsiatnikov až štyridsiatnikov. Čím dokážu ich texty zaujať, povedzme to tak - "zrelších mužov"?
No, mali by sme si dať pozor, aby sme to nemali prefeminizované ako v školstve. (Smiech.) Pravda je tá, že scenáre reálne napísali, mali čo ponúknuť a okrem toho sú tvárne... Ja môžem do scenára vstupovať, a to je dobre. Dôležitá je otvorenosť. O slovenskej kinematografii, pravdepodobne, naozaj platí, že tak, ako niet peňazí, tak nie je ani veľa sfilmovateľných scenárov.

Skryť Vypnúť reklamu

Scenáristi tvrdia opak: nie sú režiséri, ktorí by mohli nakrúcať ich scenáre. Vyzerá to, akoby si dva tábory tvorcov nevedeli porozumieť.
Možno... (tichý smiech).

Do jednej z hlavných postáv ste obsadili českú hviezdu. Ondřej Vetchý, ktorého partnerkou vo filme je vaša manželka Anka Šišková, len v posledných dňoch v Prahe dokončil nakrúcanie filmu, kde hrá filmového otca Dorotky Nvotovej. Nevnímate ho už ako člena svojej rodiny?
V tomto období aj áno. Anička s ním často telefonovala a radila sa s ním ohľadom Dorotky. Stal sa na čas takým jej druhým "tátou". Alebo tretím?

Vašim kameramanom vo filme je Jan Malíř a strihačom Alois Fišárek, majiteľ štyroch Českých levov, ktorý bol spolužiakom Ela Havetu a neskôr strihal aj jeho filmy. Ako ste sa k nim dostali? Na Slovensku ste nenašli vhodných profesionálov?
Hľadať som začal doma. Pocítil som tu však istú nechuť a výhrady práve voči tridsiatym rokom. Mladí kameramani, architekti sa ma pýtali ako vy, prečo nerobím súčasnosť. Hľadal som ďalej a našiel som teda tých najlepších... Doteraz som ich osobne nepoznal, len ich prácu.

Skryť Vypnúť reklamu

Režírovali ste v pražskom  divadle Štúdio Ypsilon. Vedeli by ste porovnať aj vy to, čo s obľubou porovnávajú všetci: české a slovenské divadlo, české a slovenské herectvo?
Všade je odlišný spôsob herectva. Inokrajné divadlo je zakaždým atraktívne. Človek rád zazerá susedom do okien. Aj na zahraničnej dovolenke zvedavo pozorujeme Grékov ako sa bavia, Francúzov ako večerajú, Talianov ako spievajú. Zahraničné divadlo vždy frapuje: domáci hovoria, že sú na tom horšie, že len inde je lepšie. Obdiv k cudzím vyjadrujú tým, že si hanobia to svoje. Povedzme, kategória trapasu. Všade je iná miera ochoty priznať si trapas, vedieť s ním vedome narábať. V tomto bode sú Česi veľmi ďaleko. Každú situáciu, ktorá zaváňa pátosom, vnímajú aj z opačnej stránky. Poliaci zas v pátose veľmi radi zotrvajú.

Skryť Vypnúť reklamu

Aký máte názor na pátos vy?
Mám k nemu dobrý vzťah. (Smiech.) Nie je ho ľahké stvoriť tak ako je to v učebniciach alebo v gréckej dráme. Niekde by sa mal vždy vyjaviť. Ale čo keď sa nevyjaví? Pátosu sa dá ľahko vysmiať, ale je krásny, ak ľuďom prebehnú po chrbte zimomriavky. Vzápätí by však malo prísť uvoľnenie.
Nie je to ako v obyčajných vzťahoch? Keď ľudia v komunikácii len náznakom zacítia závan pátosu, tak ho chcú okamžite zrušiť?
No, ľudia sa bránia. Bránime sa. My sme hanbliví.

Čím sú teda zaujímavejší českí divadelníci a čím slovenskí?
Ak mám použiť naozaj veľmi zjednodušené porovnanie - oni akokeby viacej rozmýšľali, my sa zase bezhlavo púšťame do citov.

Máte v Česku ďalšie pracovné plány? Budete tam znovu režírovať?
Pozývajú ma do divadla Na zábradlí a do Štúdia Ypsilon. Sú to menšie divadlá, ja som vlastne tiež taký menší režisér. (Smiech.)

Skryť Vypnúť reklamu

Astorka sa presťahovala. Divadelný priestor určuje výber titulu hry. Čo pripravujete na nové javisko?
Našťastie, aj tu diváci dobre vidia na hercov a dobre počujú. Môžeme aj naďalej hrať intímnejšie, vnútornejšie.
Pripravujem novú hru nórskeho súčasného autora Jona Fossého. Pozval som do nej dvoch hercov, ktorí hrajú v nakrúcanom filme - Milana Mikulčíka a Aniko Vargovú. Je to hra pre piatich ľudí, znovu o vzťahoch, nič nového. Divadlo ani nemôže byť o niečom inom ako o konfliktoch, ktoré medzi nami veľmi ľahunko vznikajú, dnes a stále, a už keď nie medzi nami, tak so sebou samým. Normálne rozmýšľajúci a cítiaci človek sa musí vedieť pohádať aj sám so sebou.

Ako vnímate osud divadleníkov - po veľkej sláve často prichádza zabudnutie. Úspešné predstavenie odznie a stáva sa už len spomienkou...
Pocit márnosti je prirodzený: je derniéra, kulisy sa vyhodia, kostýmy zavesia, zožerú ich mole... Práveže ma prekvapuje, že ešte stále stretávam ľudí, ktorí si moje inscenácie pamätajú. Úspech trvá pár minút. V deň premiéry. Je to len nejaký výkyv horúčky. Úspech je, aj nie je. Najkrajšia je každodennosť - tá je vlastne úspechom. Meradlom je obyčajný, normálny, výnimočný divák.

Skryť Vypnúť reklamu

Oproti divadlu je film trvácnejší...
Ide o inú technológiu. Sú to okamihy, ktoré treba uloviť. V divadle sa reprízovaním dá ešte niečo dorozprávať. Vo filme je všetko definitívne, potom si človek môže iba trhať vlasy, keď nie je spokojný s tým, čo vidí na plátne. Nevedel som, že je to až tak náročné.

Diváci vás poznajú aj ako filmového herca z Ružových snov Dušana Hanáka alebo zo snímky  Martina Šulíka Všetko, čo mám rád. Ste solidárny s hercami?
Myslím si, že hercov treba mať rád. Keď počujem, ako niektorí režiséri na hercov nadávajú, predstavujem si, akú musia mať nedýchateľnú atmosféru v divadle. Na druhej strane, niekedy si aj "zaslúžia"... Všelijaké nálady majú, všelijaké muchy. Vieme sa navzájom "vytočiť".

Skryť Vypnúť reklamu

Čo robíte, keď ste rozčúlený?
Kričím, alebo odídem preč. Väčšinou sa snažím argumentovať. Niekedy netreba veľa hovoriť, človek sa po chvíľke zahanbí aj sám. To je najlepšie, keď netreba veľa slov. V divadle sa mimoriadne veľa rozpráva. Možno by divadlu pristalo, keby sa tu rozprávalo podstatne menej. Keby sa aj pri tvorbe rolí ponechávala väčšia dôvera voči sebe, nemusí byť všetko vypovedané. Analýza "do špiku" škodí. Niečo musí ostať ako tajomstvo, ktoré môžme ukázať alebo darovať neskôr. Ani v živote netreba hovoriť všetko, čo človek cíti.

V divadle ste zažili jedno z najtvorivejších období v súvislosti s hrami Ruda Slobodu, ktoré sú stále vypredané. Myslíte, že sa ešte stretnete vo svojeje tvorbe s rovnako silným podnetom od pôvodného autora?
Stretnutie s Rudom bolo zázračné. Dostal som ho do daru, bol som rád, že som ho naplno zažil a žijem z neho dodnes. Také veci sa nedajú siliť. Akokeby si človek povedal, že vyrazí do ulíc a nájde si lásku. Funguje to inak - my žijeme, žijeme, a odrazu to stretnutie príde samé. Trpezlivosť je možno aktívnejšia ako netrpezlivé hľadanie. Nič takto nenájdeme, prípadne - ak aj áno, nie je to ono.

Skryť Vypnúť reklamu

Učíte réžiu na VŠMU. Akí budú budúci režiséri?
Mám dobrých študentov. Verím, že raz budem môcť hrdo povedať, že tohto a tohto som učil ja, keď ho bude poznať celá Európa. Jozef Čajlík napríklad dostal angažmán v Budapešti, hosťuje v Nitre, už prácou z  3. ročníka vyhral na festivale divadelných škôl.

V Šulíkovom filme ste hrali súčasníka. Film oslovil divákov aj vďaka tomu, že sa s jeho osudom mohli stotožniť, aj vy ste sa vo svojej úlohe cítili očividne dobre...
Nedávno som si ho znovu pozrel. Zdá sa mi, že mu dnes rozumiem viac, ako vtedy. Samozrejme, že by som rád nakrútil niečo také, čo by podobne zarezonovalo. Nejdem predbiehať. Ak to bude, tak to bude. V poslednom čase zažívam pocit, akoby som sám žil vo filme. Odrazu som nadobudol takú citlivosť a vnímavosť okolo seba, že život vidím ako film, a nemá to nič spoločné s tým, že teraz nakrúcam. Skôr to má súvis so súkromím, s mojou vlastnou vnímavosťou.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď je príbeh posunutý do minulosti, súčasník sa málokedy stotožní s hrdinom. Režisér, ktorý nakrúca dobovú snímku, tak dobrovoľne prichádza o časť divákov...
No áno. Akokeby sme pred súčasnoťou utekali. Nemáme na súčasnosť dosť sily. Ak človek necíti svojho hrdinu, tak celá súčasnosť môže byť plytká, povrchná, popisná, alebo len kulisou. Ľahšie sa robí zadymené lietajúce perie, "výtvarno" a tak... Súčasnosť sa robí najťažšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. PPA CONTROLL: Zamestnanecká privatizácia štartom úspešnej éry
  2. Firmám sa vyplatí poznať uhlíkovú stopu vlastných výrobkov
  3. Konope lieči veľa chorôb. Nebojte sa ho, dbajte však na kvalitu
  4. V Mecome sa nosili rúška už dávno pred Covidom
  5. Hyundai očakáva Generáciu Jeden
  6. Ako sa obliekať štýlovo a zároveň udržateľne?
  7. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes?
  8. Najdôveryhodnejší na Slovensku! Päťnásobný úspech pre Tesco
  9. Panta Rhei má najväčšie zásoby, Vianoce bez knihy nehrozia
  10. Developer predstavuje víziu zelenej Petržalky bez áut
  1. Dôchodkovým fondom UNIQA sa výborne darí aj napriek pandémii
  2. Hyundai očakáva Generáciu Jeden
  3. Developer predstavuje víziu zelenej Petržalky bez áut
  4. Panta Rhei má najväčšie zásoby, Vianoce bez knihy nehrozia
  5. Zapojte sa do vianočnej súťaže o luxusné ceny
  6. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  7. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  8. Zabúdať na transferovú dokumentáciu sa firmám nevypláca
  9. Slávnostné vianočné outfity pre celú rodinu
  10. Nový cestovný železničný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  1. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 12 736
  2. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 11 554
  3. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 7 404
  4. Kto sú páni slovenskej zimy? Niektorí z nich sa ukrývajú 6 433
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 5 359
  6. Konope lieči veľa chorôb. Nebojte sa ho, dbajte však na kvalitu 5 166
  7. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 4 880
  8. Nový cestovný železničný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 3 626
  9. PUR pena či minerálna vlna: ktorou zatepliť šikmú strechu? 2 834
  10. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie 2 019
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Očkovanie proti ochoreniu Covid-19.

Matovič stále neukázal pravidlá odmeňovania na papieri.


9 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Ako sa menia protipandemické opatrenia.


a 2 ďalší 6 h

Blogy SME

  1. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  3. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  4. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  5. Samuel Ivančák: Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Marián Varga
  6. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  7. Viera Polakovičová: Fascinujúca Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v Redute
  8. Zuzana Pavlisová: Putovanie dejinami Spiša
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 7 406
  2. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 5 272
  3. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 4 042
  4. Martin Sukupčák: Máme sprostý národ, teda aspoň značnú časť. 3 964
  5. Vanda Tuchyňová: "Spod zadku“ nám berú vlastné pozemky, rozoberajú majetok Žiliny a mesto sa len prizerá ! 3 888
  6. Věra Tepličková: Je Igor nenormálny, alebo si iba vychutnávame dôsledky rozhodnutí primitívneho národa? 3 711
  7. Zuzanna Zittová: Zomrel nezničiteľný 3 434
  8. Martin Majzlan: Altyn Arashan - Horúce pramene v nebesiach 2 739
  1. Pavol Koprda: Zas to dopadlo tak, že deti sú doma. Pripravili sme online súťaž, ktorá deťom ukáže krásu matematiky!
  2. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  3. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
Skryť Zatvoriť reklamu