Oldo Hlaváček
herec
otec Iva Hlaváčka
Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
. Raz som ho našiel pred panelákmi v kontajneri ako dojedal odhodený kúsok tureckého medu. Dnes stravu seriózne selektuje, pedantne kontroluje trvanlivosť každého potravinového výrobku. Preležané a odhodené zvyšky nekonzumuje. Ibaže Valibukom by chcel byť ďalej.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Moja mama hovorila - čím väčšie deti, tým väčšie starosti. Ja hovorím - čím viac starostí, tým lepší rodičia. Naši synovia, lebo staršieho syna Olda z hodnotenia nesmiem vynechať, sú dospeláci, ale stále naše deti. Prisahám, nič nie je ľúbeznejšie, ako keď sa ženáč, otec dvoch detí príde vyžalovať svojej mamine ako ho bolia kolená. Šťastím rodičov je dieťa, ktoré pozná cestu domov a denne po nej kráča. Ivo na nej žije.
V čom ste si podobní?
Dožičil by som náročným divákom pozrieť si priamy prenos zo schodiska, po ktorom spolu s Ivom vynášame skriňu. Takým vnútorným napätím, nervozitou, neviazaným dialógom a bleskami v očiach nedisponuje najakčnejší americký krvák. Súhra partnerov je vyvážená, obojstranne kŕmená litrami adrenalínu. Vo chvíli, keď by jeden z nás uprel zrak "do blba", druhý schmatne skriňu a sám ju vyteperí na prvé poschodie s dotrhaným svalstvom, a to len preto, aby dokázal, že ten druhý... je druhý.
V čom ste úplne odlišní?
Sme domácnosť, ktorá seba i hostí katuje prezúvaním sa do papúč. Ministri, profesori, prezidenti sa u nás v predizbe prihrbia a vstúpia do pripravených papúč. Teší ma to, lebo poriadok milujem. Ivo sa vyzuje, topánky nechá naprostred predizby vedľa papúč a po dome chodí v ponožkách. Mňa ide rozdrapiť - on to má na háku. Sme odlišní... do kelu!
Za čo ste svojho syna najviac chválili?
Chváliť neprestávam, keď podá ruku tomu, kto kamarátsky stisk. Keď ma na ulici osloví pán, ktorého nepoznám a ďakuje mi za pomoc, ktorú dostal od Iva - nasleduje chválenie. Keď vďaku vysloví kolega z divadla, chvála nemá konca-kraja.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Dávno, dávno, ešte pred štúdiom na VŠMU som ukončil - a dodnes sa tomu čudujem - Pedagogické gymnázium v Žiline. Štyri roky mi tam profesori tisli do hlavy teóriu pedagogiky, metodiky, didaktiky a neviem akej taktiky. V malíčku sme mali učebné osnovy pre prvých päť postupných ročníkov, takže na výchovu detísk som bol už pred svadbou vyzbrojený po uši.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Niekoľko rokov. Jednu. Mala veľa, asi tristo, ak nie viac pokračovaní. Hrdinom bol sám Ivo. Vlakom, čo lietal a plával po mori prešiel celý svet. Vlak bol rýchlejší ako blesk a dokázal sa zavŕtať aj pod zem. Na ceste svetom, nebom i peklom sa Ivo stretol s trpaslíkmi, Červenou čiapočkou, Gašparkom, Jankom Hraškom, Guliverom, barónom Prášilom a stohlavého draka palcom zagniavil ako muchu. V rozprávke vtedy bolo možné všetko. Ozval sa zvonec a rozprávke bol koniec. Takže "všetko je možné" zostalo, ale Iva to neprekvapuje. Pozná rozprávku.
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Samotné meno. Pri prijímacích skúškach na VŠMU mu členka poroty povedala: Hlaváček, Hlaváček, nemysli si, že ti to meno pomôže. Nepomohlo. Skúšky po roku opakoval a tá, čo to pred rokom povedala, tam nebola. Začal študovať herectvo na VŠMU. Určite mi môže vyčítať i to, že podaktorí ľudkovia, čo mi na meno nemôžu prísť, hádžu do jedného vreca otca so synom. To je... (nepoviem, lebo toto je slušný časopis).
Myslíte, že si rozumiete?
Obaja hovoríme plynule po slovensky, takže si rozumieme. Navyše, obaja sme vyučení herci a mimika, gestikulácia - posunčina - je vynikajúcim dorozumievacím prostriedkom. I pantomíma hrá v našom živote zodpovednú úlohu, lebo susedia majú uši ako netopiere.
Pomáhate mu nejako dodnes?
S manželkou sme už dávno založili charitatívny spolok, poslaním ktorého je humánna, materiálno-morálna pomoc rozvojovým osobám. Za kopu vyradených, nemoderných častí odevu (niečo ako second hand), ktoré Ivo vyklopí u nás na dlážku prispievame, teda revanžujeme sa finančnými injekciami na udržanie stabilného obvodu jeho pása.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Cestujeme po Slovensku s programom Hore nohami, v ktorom dokazujeme, že aj bez politikárčenia je stále možné robiť dobrú zábavu. Na javisku sa stretávame i v Činohre SND, a ako často sa vídame? Keď mám pravdu povedať - aj teraz mi čumí do stroja.
Herec, televízny i divadelný zabávač Oldo Hlaváček vytvoril na doskách SND stovky nezabudnuteľných postáv. S jeho menom je nerozlučne spojený aj rozhlasový Hostinec pod gaštanom, ktorý roky pripravovali spolu s Ivanom Krajíčkom. V televízii sa bez neho nezaobišiel vari žiadny Silvester. Hoci leto trávi s obľubou pri mori v Taliansku, v zime ostáva verný Slovensku. Neodoprie si pobyt v hoteli Panoráma a lyžovačku na Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách.
Ivo Hlaváček
herec
syn Olda Hlaváčka
Boli ste niekedy problémové dieťa a v čom?
Bol! Predstavoval som typického Slováka. Čo nebolo pod zámkou, to padlo za obeť. Zjedol (skoro až zožral) by som od špendlíka po lokomotívu všetko! Prejedanie ma prenasleduje dodnes. Žral som, žeriem, budem žrať.
V čom sa vám otec najviac páči?
Cením si a obdivujem jeho pracovitosť. Neobsedí bez roboty na jednom mieste ani sekundu.
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Všetky zlé. Tie dobré nie a nie sa na mňa nalepiť.
V čom ste odlišní?
V mierach. Otcove miery sú 90-60-90, moje 120-90-157. A ešte v obsahu hlavy. Mám ju síce väčšiu, ale o to prázdnejšiu.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Že na mňa nebol v detstve vo všetkých smeroch oveľa tvrdší. A že ma v osemnástich neprihlásil do bytového družstva.
Rozprával vám rozprávky?
Počas dovoleniek áno, no častejšie sme spolu večerali. Vysvetlím: Ako malý som večeral o šiestej, a potom ešte raz o desiatej, keď sa otec vrátil po predstavení z divadla. A to bolo v tom čase pre mňa stokrát viac, ako nejaká blbá rozprávka.
Pomáha vám nejako dodnes?
Samozrejme, že áno. Spolu s maminou mi pomáhajú vo všetkom a stále.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Ak dožijem, budem svojim vnúčatám rozprávať, že som mal nádherné detstvo. Liter mlieka stál dve koruny a jeden rožok tridsať halierov. Áááááá, zabudol som na zmrzlinku! Kopček zmrzliny stál jednu korunu a bol stokrát väčší, než ten dnešný.
Čím si myslíte, že by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Neviem. Myslím si, že otec má zo mňa radosť vlastne neustále. Je zo mňa priam vo vytržení.
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Viem, ale neviem, či to môžem zverejniť. Je to stále nádherná, dobrá a krásna žena. Bola, je a bude naj... ženou na celučičkom svete. Stretávame sa s ňou skoro každý deň, vysielame na rovnakej frekvencii. Máme sa radi. Je to moja drahá mamulienka.
V otcových šľapajách pokračuje syn Ivo Hlaváček. Skôr než vyštudoval herectvo na VŠMU, pracoval v divadle ako kulisár. Veľmi rád varí, a netají sa tým, že aj je. Aj preto sa rozhodol povýšiť koníček na povolanie a dva roky podnikal v gastronómii. Napokon však predsa len zvíťazilo divadlo a televízia. Šesť sezón pobudol v nitrianskom Divadle Andreja Bagara, vo VTV moderoval Raňajky, v STV bol vedúcim redaktorom ranného vysielania, pracoval v detskej redakcii i v zábave. Teraz je už druhú divadelnú sezónu asistentom réžie v SND a spolu s otcom putujú po Slovensku so zábavným programom Hore nohami.
Autor: Oľga Belešová / Foto: Desana Dudášová
