Na obálke jej knihy je polonahá žena skrčená v nákupnom vozíku. Hovorí, že prostitútky sú pre svojich klientov len tovarom, pre mnohých ďalších ešte menej. TATIANA MELASOVÁ sa dala na túto cestu pre drogy, ktoré nevedela opustiť dvanásť rokov. Až v rodine u Vladimíra Schwandtnera, ktorý sa dlhodobo venuje drogovo závislým ľuďom, sa jej podarilo začať abstinovať. Súčasťou jeho metódy je aj „sprchovanie duše", písanie a rozmýšľanie o živote. Tak vznikla aj táto nevšedne úprimná kniha.
Titul vašej knihy je Tovar. Cítili ste sa tak?
Prostitútky sú na to, aby ponúkali istý druh sexuálnych služieb. Určite je ľahšie zobrať to tak, že ste tovarom, ktorý sa ponúka. A hotovo. Ja som bola radšej, keď to nebolo osobné.
Názor verejnosti kolíše medzi tým, že prostitútky sú buď zdrojom zla, alebo jeho obeťou. Čo si myslíte vy?
Ja som sa pre prostitúciu rozhodla dobrovoľne, lebo som fetovala. Nevedela som, odkiaľ by som inak zobrala toľké peniaze. Sú dievčatá, ktoré vôbec nefetujú, a aj tak sa pre túto profesiu rozhodnú. Všeobecne panuje názor, že sú to chudery, ktoré si za to môžu samy. Šľapky, žumpy, a pritom to vôbec nemusí byť tak.
Zažili ste v tomto prostredí niečo ako priateľstvo?
Zo začiatku hej, ale keď som už bola na ulici, tak nie. Tam je každý odkázaný sám na seba.
Majú naše prostitútky zvyčajne aj pasáka?
Ak si niekto predstavuje pasácke mafie, tak tie u nás neexistujú. Ak má niektorá pri sebe chlapa, je to buď jej frajer, alebo partner, a prostitútka ho živí viac-menej dobrovoľne.
Vrstva luxusných prostitútok akoby na sebe ani žiadny ponižujúci biľag nemala. Čo si o nich myslíte?
Tam som sa ja nikdy nedostala. Nebola som v takej pozícii, ja som bola dopichaná.
Čo vlastne dávajú drogy človeku?
Ten, čo nikdy nefetoval, to asi nemôže pochopiť. Drogy vám dávajú pocit šťastia, sebaistotu, aj keď robíte najtrápnejšiu vec na svete.
Vy ste začali fetovať už ako pätnásťročná. Čo by ste povedali dnešným mladým, prečo by si s drogami nemali začínať?
Pretože si narobia strašne veľa problémov a ani si neuvedomia, ako do nich spadnú. Pri drogách sa treba starať o veľmi veľa vecí, hoci potom vašou jedinou starosťou je, ako sa nafetovať, a nič iné vás nezaujíma. Fetujú len zakomplexovaní ľudia.
Alebo tí, čo majú problémy?
Ja mám takú skúsenosť, že fetujú skôr takí, ktorí sa majú až príliš dobre, tak ako som sa mala ja, ale nevedia, čo so sebou. Z tých, čo sa teraz liečia so mnou, je málokto z rozvrátenej rodiny.
Vedeli by ste identifikovať moment, keď sa skúšanie drog u vás prevalilo do závislosti?
Človek žije ustavične v sebaklame, že môže hocikedy prestať. Ja som s drogami prestávala každý pondelok a takto som fetovala dvanásť rokov.
Našlo by sa aj niečo dobré na tejto skúsenosti?
Materialistické veci pre mňa úplne stratili hodnotu, viac si vážim ľudí, svoju rodinu. Málokto ma oklame, to je asi veľké plus. Ak by ste ľudí nevedeli odhadnúť, na ulici by ste umreli za jeden deň.
Prečo sa žena vráti na ulicu aj po nesmierne krutých skúsenostiach s niektorými klientmi? Prečo nemá pud sebazáchovy?
Pre fetovanie. Nafetovala som sa, a na všetko som potom zabudla. Pokiaľ človek nechce ísť kradnúť alebo dílovať, ísť na ulicu je asi najjednoduchšie. Jediné, čo máte, je vaše telo.
Boli by ste za legalizáciu prostitúcie?
Asi to zle vyznie, ale áno. Nech sa aspoň z toho odvádzajú dane. Ľudia, ktorí chcú prostituovať, budú prostituovať tak či tak.
No nemyslíte si, že by to viedlo k rozšíreniu prostitúcie?
Ľudia by si hlavne až tak k prostitútkam nedovoľovali. Momentálne sú to totálne trosky. Každý má pocit, že si s nimi môže robiť, čo chce. Nikto prostitútke neuverí.
Aký je profil bežného klienta sexuálnych služieb ponúkaných na ulici?
To sa nedá generalizovať, každý je tam z iných pohnútok. Úprimne povedané, ani ma to nikdy nezaujímalo, pokiaľ o tom klient sám nezačal rozprávať.
Vo filmoch často vidíme situácie, že sa klient ľudsky zblížil s prostitútkou, ktorá ho dokáže vypočuť. Je toto len ďalšia z mylných predstáv, ktoré o tomto remesle máme?
S niektorými klientmi naozaj trávite veľa času, či chcete, alebo nechcete, niečo sa vás dotkne. Z mojej strany išla iniciatíva rozprávať sa často len preto, že som radšej niekoho hodinu počúvala, ako s ním za tie peniaze sexovala. Chlap ide za prostitútkou a vie, že jej môže povedať všetko. Ona nikoho nesúdi. Aj jeho najlepší kamarát pozná jeho ženu, a keď sa pohádajú, môže raz niečo povedať. Prostitútka si všetko necháva pre seba a nikomu nič nepovie. Väčšinou ju to ani nezaujíma, aj keď sa tvári, že áno.
Je možné mať po takýchto skúsenostiach ešte pozitívny vzťah k sexu?
Ale isteže, ak ste s človekom, ktorý vám nemieni ublížiť. Možno budem raz frigidná, ale momentálne to tak necítim. Prostitúcia je etapa môjho života, ktorú som uzavrela, už sa k nej nemienim vracať.
Sníva prostitútka na ulici o tom, že sa do nej zaľúbi nejaký princ?
Určite nie. Teda aspoň ja som o tom nesnívala, ani baby, čo stáli so mnou.
Takže príbeh Pretty Woman sa stáva len vo filmoch?
Záleží na tom, v akom prostredí sa pohybujete, na akej úrovni. Poznala som baby, ktoré sa dobre uchytili, zobral si ich nejaký majetný pán, otehotneli s ním. Ja som to nikdy neriešila. Ak by môj princ nemal vo vrecku tri kilá heroínu, tak by mi bol na nič.
V knihe spomínate, ako sa začal váš vzťah s Martinom. Vedeli ste už na začiatku, že by to mohlo byť niečo viac ako vzťah ku klientovi?
V takom stave, v akom som sa vtedy nachádzala, bolo nereálne rozmýšľať o vzťahu. Ja som však cítila k nemu niečo, aj on ku mne, inak by to nedopadlo tak, ako to dopadlo.
Ako ste sa dostali do Budmeríc k Vladimírovi Schwandtnerovi?
Môj frajer všetko pozisťoval a zariadil. Nosil ma ako igelitku sem a tam.
V čom je prístup Vlada Schwandtnera k drogovo závislým iný ako v bežných odvykacích zariadeniach?
Venuje sa každému osobitne. Volá nás deti, aj keď máme skoro tridsať.
Máte 28 rokov, cítite sa na svoj vek? Alebo ste vnútorne staršia?
Neriešim to. Dnes som na úrovni pätnásťročného dievčaťa a strašne si tú pozíciu vychutnávam.
Máte pocit, že váš problém sa začal ešte niekde vo vzťahu k rodičom - vo výchove, v konflikte pováh?
Absolútne nie. Nie je to výchovou ani rodičmi. Moji rodičia mi vždy maximálne vyšli v ústrety. Môj brat bol vychovávaný takisto a vôbec nemá podobné problémy.
Ako sa vám písala kniha o vašich skúsenostiach?
Jasne, že ťažko. Nie je vôbec jednoduché prehrabávať sa vlastným životom. Možno vás to chvíľu baví, ale potom je to náročné.
Pamätali ste si po všetkom tom alkohole a drogách vlastne svoj život?
Napísala som len to, čo si pamätám, z niektorých období mám len útržky.
Ako ste znášali „krízovanie" bez náhradných drog?
Kríz som prekonala viac. Je to stále jemnejšie, ako keď viete, že máte dvesto korún vo vrecku a môžete ísť von kúpiť si dávku, aby ste si tým odstránili bolesť.
Plánujete si založiť rodinu?
Ja neviem povedať, čo bude o týždeň. Plánujem stiahnuť tapety a vymaľovať, to viem povedať naisto.
Máte ešte nejaké ambície?
Chcela by som ísť na psychológiu a robiť psychologičku v base. Ale to je ešte ďaleko.
Aký máte vzťah k profesionálnym psychiatrom?
Mne osobne veľmi okrem tabletiek nepomohli, ale určite sú ľudia, ktorým pomohli, nechcem ich dehonestovať. Keď som predtým bola v nejakých komunitách, bolo tam zvyčajne veľa ľudí, a jeden pred druhým sa nikdy neotvorili. Nikto nebude vyhrabávať svoje špiny pred veľkým kolektívom. Na nejakú dobu ste tam zavretí, ale vyjdete možno ako ešte väčšia chudera, ako ste boli predtým. Pokiaľ sa však človek toho všetkého nezbaví a niekomu to nevyrozpráva, tak sa to nedá prekonať.
Dokážete byť po tom všetkom úplne úprimná k svojim blízkym?
Priateľ vie všetko, s rodičmi nemám potrebu všetkým prechádzať. Viem, že by im to veľmi ublížilo.
Čo je to láska?
Momentálne je to môj Maťo, ale inak to neviem definovať. Ak vám na niekom záleží, bojíte sa oňho? Nie som človek, ktorý vie prejavovať city. Skôr naopak, ja sa to teraz len učím.
Aký je rozdiel medzi sexom a láskou?
Dobrý sex je asi nejako s láskou spojený, či nie?
