Mená ľudí a filmov si už Woody Allen dobre nepamätá. Ale ešte stále si pamätá, že život je čierna mora, a tak o tom hovorí aj vo filme You Will Meet A Tall Dark Stranger.
„Josh, pred pár rokmi si mal dve vety vo filme Melinda a Melinda, ja som jeho režisér. Pamätáš si ma?“ písal pred pár mesiacmi hercovi Joshovi Brolinovi Woody Allen. Mal plány, že s ním nakrúti svoju novú komédiu a sondoval, či by bol za. Josh Brolin, samozrejme, bol. Dostal v nej úlohu neúspešného spisovateľa, ktorý sa vynájde tým, že ukradne rukopis jednej veľmi dobrej knihy – zo stola svojho kamaráta v kóme. Film mal v sobotu večer premiéru, premietal sa na festivale v Cannes.
Woody Allen chcel zhromaždeným novinárom porozprávať ešte o jednom hercovi, ktorého túžil vo svojej komédii obsadiť, bohužiaľ, nespomenul si na jeho meno. Ani keď si skúšal dávať indície: „Videl som ho v jednom filme, no škoda, že si nepamätám, ako sa ten film volal. Počkajte, hral aj u mňa, keď sme nakrúcali Vicky Cristina Barcelona, na chvíľu sa tam zjavil, ale hm, ako sa tá jeho postava volala?“ Nič to. Dôležité bolo, že si pamätal, s akým filmom prišiel do Cannes teraz. Volá sa You Will Meet A Tall Dark Stranger. Stretneš krásneho neznámeho.
Starať sa treba len o svoj šek
Naomi Watts hrá spisovateľovu manželku, talentovanú kurátorku. Chcela by si založiť vlastnú galériu, má však problém, bohatá mama jej odmieta požičať kapitál – konštelácia hviezd je skrátka neprajná. Matka sa u veštice dozvedela, že ešte stretne jedného úžasného muža. Pri ňom stopercentne zabudne na rozchod s manželom, ktorý si nechcel pripustiť, že už je starý, má teraz mladú milenku, údajne herečku a bojí sa, že dostane AIDS. Toho zas zahral Anthony Hopkins.
Woody Allen tvrdí, že okrem správnych hercov už režisér nič iné nepotrebuje. „Ak sú dobrí, môžem na nich hodiť všetku zodpovednosť. Nechám ich robiť, čuším a už sa len starám o svoj šek.“ Na neho samého žiadna úloha nezostala. Nie je to po prvý raz a je na to vraj vážny dôvod: „Roky som hral romantických hrdinov v hlavných úlohách, ale dnes už je evidentné, že som zostarol. A hrať nejakého muža bez ženy, to by ma frustrovalo,“ vraví.
Naozaj, dnes už má Woody sedemdesiatštyri rokov. Zábavný zmysel pre sebairóniu mu ešte stále stopercentne funguje, aj oblečený chodí stále rovnako. Na hlave má rybársku čapicu a spod bordovo-hnedého pulóvra mu trčí golierik z bielej košele. Takmer každý rok nakrúti nový film a z toho celkom jasne vyplýva, že musí byť vo forme. Keď sa ho však niekto spýta na starobu a smrť, súhlasne prikývne, že na tieto témy myslí. „Môj vzťah k smrti zostáva nemenný, som zásadne proti nej,“ povedal. „Starnutie mi neprinieslo žiadnu výhodu. Nie som ani múdrejší, ani som nezaznamenal vyšší výskyt romantiky. Akurát horšie vidím a mám žalúdočné problémy. Ak sa niekto rozhodne zostarnúť, spraví veľmi zle.“
Biznis za milión
A tak aj svoju novú komédiu nakrútil tak, aby sa v nej prejavil jeho okúzľujúci pesimizmus. Život je bolestivý, neznesiteľný, je to čierna mora, a ak na ňom potrebujete nájsť niečo pekné, hľadajte najprv krištáľovú guľu. „V tomto filme sa na veštení smejeme, v skutočnosti je to čosi veľmi smutné. Vznikol z toho miliónový biznis, ktorý funguje len vďaka tomu, že ľudia sú nenaplnení.“ Ale nejaké riešenie by bolo, Woody Allen ho vidí pri pohľade na ľudí, ktorých zvyčajne považuje za bláznov. „Môžu byť hlúpejší, môžu sa zaoberať nezmyselnými vecami. Ale nie sú náhodou šťastnejší?“
