ŠTEFAN MORAVČÍK tvrdí, že Záhoráci si radi uťahujú zo seba, a tak sa tentoraz rozhodol aj on zažartovať si o svojich krajanoch.
V jednom rozhovore ste povedali, že v našej literatúre sa stále ospevovali írečité kraje ako Liptov či Orava, ale Záhorie bolo pánubohu za chrbtom... či ešte nižšie. Vy však Záhorákov nevelebíte, skôr si z nich uťahujete ešte viac ako ostatní.
„Navelebil som sa Záhoria už dosť, po piatich takmer vážnych knižkách o ňom mám nárok zažartovať si, nabrať svojich krajanov tak, ako to aj oni radi robia. Záhoráci sa radi doberajú, s chuťou zapárajú jeden do druhého, aby prejavili hlbší osobný záujem, susedský či kamarátsky vzťah. A ja som to od nich odkukal v Záhoráckom raji."
V čase najtvrdšej normalizácie ste nesmeli publikovať. Ako človek reči prežije taký dištanc a ako ste potom vnímali dobu, ktorá po normalizácii nastala?
„Zákaz písať bol ostrý, zatínal až do špiku kostí. Najmä v súvislosti s tým, že som bol aj nezamestnaný, nikde ma ako čiernu ovcu nechceli. Nútili ma písať angažované básne, aby som sa zašpinil a bol ich. Napísal som napríklad text Neutrónová bomba, nemohli tušiť, že je to vyvalené z môjho hrozného alkoholického sna. Nežnú revolúciu som privítal s natešeným srdcom, no čoskoro prišlo aj po nej k vytriezveniu."
Kedysi chceli o literatúre rozhodovať členovia ústredného výboru komunistickej strany a ďalší aktívni súdruhovia. Kto ich dnes nahradil?
„Odpoveď je jasná ako zrkadlo - peniaze. Grantové komisie, vydavateľstvá. Vychádzajú kopce amatérskych básnických zbierok a parománov, ktoré nikto nečíta. Ani ich nechce nikto recenzovať. Je to len márnomyseľné potľapkanie sa po pupku, žiadne umenie."
Napriek niekdajším ústrkom by sme len s ťažkosťami vymenovali všetky knihy, ktoré ste vydali.
„Neviem, nepočítal som to. Určite je to aspoň toľko, koľko mám rokov. No moje knižky nikdy dlho neležali na pultoch kníhkupectiev, išli ako čerstvé rožky."
Napísali ste: Po krk vás mám, básne, pokrkvám vás a zahodím. Prečo básnik píše prózu?
„Keď si verím, môžem si doberať zádrapčivo poéziu, mať jej dosť, prípadne presedlať na prózu. Keď som sa chcel zaoberať združstevňovaním, lebo som to s velikánskymi detskými očami videl a prežíval, musel som prejsť na prózu - Sedláci, Próza nás hriešnych. Rovnako tak sa mi próza hodila na písanie povestí. Pravdaže, podľa možnosti, s básnivým jazykom."
Vyšla vám okrem výberu z poézie Venušin paholok niektorá z prozaických kníh v druhom vydaní?
„V druhom vydaní vyšli Sedláci a V Kiripolci svine kujú... Inak je to pravda, píšeme v divných a divých podmienkach - a všetko to padá do jednej obrovskej jamy zabudnutia, ani pes nešteklí."
Vždy ste nadŕžali mladým. Kde pramení táto sympatia?
„Naučil ma to básnik Jano Stacho, ktorý nás mladých s otvoreným náručím prijímal do literatúry. Zo starých schematikov som bol znechutený, čo sa od nich dalo čakať, nuž som bol zvedavý na nové tváre, čo prinesú. A potom - mám päť detí, stačilo ich pozorovať a počúvať, mali zázračné výroky a nápady. Tak trochu som sa od nich učil a plietol sa im do magickej hry."
Istý čas ste písali aj drobnú publicistiku a zaškatuľkovali vás preto do prúdu nacionalistov. Vy sa zaradeniu medzi národne orientovaných nebránite. Je to poslanie, prekliatie alebo hobby?
„Záhoráci majú heslo: My ňic nesceme, enem co nám patrí! Záhoráci sú hraničiari, vedia o tom niečo. Nálepka nacionalistu mi nepasuje, je zlomyseľná, mne ide predsa o zdravé vlastenectvo. Vo svojich knižkách učím deti milovať svoje mesto, svoj kraj, svoju vlasť. Napísal som zbierku Chcete vidieť zlatú Bratislavu?, ďalej Veselé potulky po Slovensku, ale i Veselé potulky po svete. Bavilo ma to, tie texty bolo treba do čítaniek, na recitovanie, podľa mňa tu chýbali."
Pre celé vaše dielo je príznačná práca s jazykom, hra, humor a slovotvorba. Aké sú prednosti a aké sú limity tohto typu písania?
„Jazyk je najmenší úd a najväčšie veci robí, hovorili starí. Čo dostaneš v ihre, to ti ani čert nevydre. Humor je lepší ako úmor... Prednosťou je vtip, nenuda, niečo navyše, ďalšia rovina napísaného, no nesmie sa to preháňať - stále vtipkovanie je nepríjemné ako nádcha."
Čítali ste knihu Štefana Moravčíka a páčila sa vám? Hlasujte za ňu v Cene čitateľov denníka SME pre Anasoft litera - kliknite.
Po rokoch na poste šéfredaktora Slovenských pohľadov odchádzate do dôchodku. S akým pocitom?
„Je čas pustiť mladších, nech časopis ešte viac otvoria, prinesú dobré nápady, novú energiu. Nech z Pohľadov spadne nežičlivá stigma."
Čo by ste odkázali tým, ktorí vás budú chcieť zabalzamovať alebo odliať do bronzu?
„Som a budem živý - vo svojich milovážnych písaniciach. Stačí mi bronz nachytaný v lete pri mori v nádhernom Chorvátsku... alebo v komjatickom vinohrade."
Stručný záhorácky slovníček
chrápem vozit, vrcet - tárať, nadávať
zmrzuá mrňa - nadávka tenkej žene
šmórňa - trhanec (druh jedla)
chráp otŕčat - čumákovať, pozerať
falut - huncút
opčáženoá - tehotná
mlgat - oklamať
siua ludzí - dav, hlúčik
lechcivý - šteklivý
hrubý - veľký, vysoký
enem ho a enem ho! - do toho!
uampuota - nešika, slon v porceláne
porád - stále
sám pro sebja čovjek - egoista
kšír - riad
prček - žubrienka
ťápat - rozprávať, tárať do vetra
má pred naším aj za naším - vnadná žena
šňupec - nos (strkat šňupec všady)
pravadný - znamenitý
posúchat ven hunmnama - nepočúvať
pšudyka - prášnica (druh huby)
candrbandr - kucapaca
hanšpigl - neposedné dieťa
hledzavoči - zoči-voči
bogdáu - bocian
čabrňa - ruka
črngóle - nohy
frckat – sexovať (detský výraz)
dúhé zuby robit ňekomu - dráždiť hladného človeka jedlom
ístňík - jedák
má v rici vši - žobrák, chudobný človek
firšpón - výprask
halavý - bláznivý, človek do vetra
hrebíček - klinček
bábelčí - lekno
hulvajda - mamľas
míščaufla - lopatka na domáce smeti
fajacajch - zapaľovač
réz dúlej! - bác dolu!
trúlelek - netopier
chmaťkorit - obchytkávať, oblapávať
ceuú siuú - všemožne
cícící cící - citiaci cíti (cici)
ked sem presekeu, uhrabňite - pardon, keď som prestrelil
P. S.
Keď vlani uverejnili Slovenské pohľady básne Radovana Karadžiča bez toho, aby uviedli, že ten istý Karadžič je súdený za genocídu, šéfredaktor Štefan Moravčík argumentoval, že to nie je potrebné, že ide o dobrého básnika.
My si myslíme, že Moravčík je dokonca vynikajúci básnik a spisovateľ, a napriek tomu považujeme za potrebné pripomenúť tento jeho šéfredaktorský postoj. O to viac, že spomenutý kontroverzný príspevok nie je v Slovenských pohľadoch ojedinelý.
(r)