SME
Sobota, 25. jún, 2022 | Meniny má Tadeáš

Architekti nového Paríža: To mesto upadá

Osloboďte sa od myšlienky, že centrum je mesto a periféria. Bratislava a Viedeň sú už teraz jedným urbánnym priestorom, tvrdia talianski architekti BERNARDO SECCHI a PAOLA VIGANOVÁ.

Secchi a Viganová si Paríž predstavujú ako priepustné mesto – blahobyt do chudobných štvrtí prinesú električky (hore). Antoine Grumbach chce pre Paríž morský prístav, Roland Castro zase zelené mrakodrapy (nižšie v článku).Secchi a Viganová si Paríž predstavujú ako priepustné mesto – blahobyt do chudobných štvrtí prinesú električky (hore). Antoine Grumbach chce pre Paríž morský prístav, Roland Castro zase zelené mrakodrapy (nižšie v článku). (Zdroj: PARÍŽSKA RADNICA)

Ako sa vám páči Bratislava?

Secchi: „Pekné mesto, človek má pocit, že je v srdci Európy.“

Prečo?

Secchi: „Architektúra aj ľudia majú veľmi európsku identitu. Keď stojíte na Hlavnom námestí, cítite sa, ako by ste boli vo Viedni alebo v Berlíne.“

Viganová: „Je tu však aj iný dojem z Bratislavy. Keď prichádzate lietadlom, vidíte, že je to veľmi veľké mesto a centrum je len jeho malou súčasťou. Dnes nie je otázkou mesta, čo je centrum, ale to, čo ho obkolesuje. Tam je nová dimenzia. Viedeň a Bratislava sú veľmi blízko. Sú to dve mestá, alebo je to jedno mesto novej formy? Ako sa vzdialenosť 60 kilometrov využíva? Merajú ju ľudia každý deň? Žijú ľudia tam a tu pracujú alebo pracujú tam a tu žijú? A čo sa deje medzi mestami? To by bolo zaujímavé skúmať.“

Môžu sa Bratislava a Viedeň raz stať jedným mestom?

Viganová: „Už sú. Síce nie mestom, ale urbánnym priestorom.“

Secchi: „Keď sme cestovali, každý nám hovoril: Leťte do Viedne, odtiaľ je to ľahké.“
Viganová: „Vidíte, nie je to len v priestore, ale aj v myslení. Ak idete do Bratislavy, idete do Viedne.“

Otázkou je, ktoré z týchto miest je centrom a ktoré predmestím.

Secchi: „Pre nové metropolisy je typické, že majú viac centier. Viedeň je väčšia, ale môže to byť metropolis s dvoma alebo s viacerými centrami. Musíte sa oslobodiť od myšlienky, že je len centrum a predmestie.“

Viganová: „Tak rozmýšľame aj o Veľkom Paríži.“

Secchi a Viganová spolupracujú v ateliéri Studio09. Do Bratislavy prišli na konferenciu, ktorú zorganizovala slovensko-­francúzska architektka Alena Kubová­Gauché.

FOTO SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK

Prímorský prístav Le Havre a Paríž sú vzdialenejšie ako Bratislava a Viedeň.

Viganová: „Oveľa. Je medzi nimi tiež oveľa menej zástavby. S projektom Paríž a Le Havre ako jedno mesto, čo je napoleonská myšlienka, prišiel tím Antoina Grumbacha. My sme tak neuvažovali. Pre nás je hlavnou témou, ako dobre žiť vo Veľkom Paríži. Ak sa sústredíte na rozširovanie mesta, riskujete, že nevyriešite problémy, ktoré máte v meste.

Váš plán, ktorý je jedným z desiatich, počíta s tým, že Paríž sa rozšíri o nových obyvateľov, alebo sa len tí starí viac rozptýlia?

Secchi: „Možno prídu aj noví ľudia. Pre Paríž je však typická veľká fluktuácia. Prichádzajú chudobní imigranti a odchádza špička, manažéri a podobne. Pretože Paríž je preplnený, hľadajú prírodu, niečo iné. To platí aj pre nás. Žijeme v Bruseli a pracujeme v Paríži. Je to hodina vlakom. Paríž takto upadá, zväčšujú sa sociálne problémy.“

Ako chcete odvrátiť vznik čisto chudobných štvrtí?

Viganová: „Pre Paríž je typické, že jeho štvrte sú prísne oddelené. Diaľnicou, železnicou, kanálom. Treba ich otvoriť, aby sa mohli miešať. Na to potrebujete systém pohybu, ktorý bude Veľký Paríž „zavlažovať“.

Platí teda, že ak majú ľudia stúpať na sociálnom rebríčku, potrebujú dobrú verejnú dopravu?

Viganová: „Áno a čo sa týka verejnej dopravy, parížsky región je veľmi zaostalý. Posledných 25 rokov sa do nej neinvestovalo, jej prostriedky sú staré, pokazené, vodiči štrajkujú, v skutočnosti nefunguje. My navrhujeme najviac investovať do električiek, ktoré pretnú všetky okrajové štvrte. Bude to izotropické mesto – všade bude rovnaká možnosť prístupu. Kamkoľvek sa chcete dnes dostať, musíte ísť cez centrum. Z lietadla nad Bratislavou som videla veľké obytné štvrte. Také vznikli aj v Paríži v 60. rokoch ako súčasť predstavy o modernom meste. Dnes sú izolované, žijú v nich najchudobnejší. Keď si mladí ľudia hľadajú prácu, prvá vec, na ktorú sa ich pýtajú je, z akej časti Paríža pochádzajú. Ak z tej zlej, stačí to na to, aby nedostali prácu. Štvrte ľudí diskriminujú. Nemôžete ich však zničiť, treba ich prebudovať.“

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy chce, aby sa Veľký Paríž zaradil medzi svetové mestá ako Tokio alebo New York. Máte nejaký vzor?

Viganová: „Paríž bol sám vzor, ktorý mnohé mestá nasledovali – napríklad Bukurešť. Dnes sa však potrebujeme tohto vzoru zbaviť, pretože nefunguje. Môžeme niečo prebrať od iných miest, ale vzor neexistuje.“

Sarkozy o Paríži hovoril ako o prvom postkjótskom meste. Čo to znamená?

Paríž - Le HavreViganová: „Prvým cieľom je vyrábať viac obnoviteľnej energie – na to má parížsky región nejaké možnosti, napríklad termálnu energiu. Druhým je znížiť spotrebu energie – napríklad verejnou dopravou či v domácnostiach. Parížsky región je však priveľký na to, aby sa samozásoboval energiou.“

Sarkozy predstavil projekty pre Veľký Paríž pred rokom. Čo sa deje teraz?

Secchi: „Nič. Je tu štát, regionálna vláda Ile-de-France a jednotlivé obce, ktorých je 1300 a je veľmi zložité, dosiahnuť zhodu medzi všetkými. Kým sa oni hádajú, naša práca stojí.“

Veríte ešte, že Veľký Paríž sa uskutoční?

Viganová: „Možno. So Sarkozym sme sa stretli viackrát, čo je dosť nezvyčajné. Preňho osobne je to dôležité. Povedal to na začiatku: Môj pamätník nebude nová budova, ale lepšia infraštruktúra. Správne odpovedal na problém. Hneď na začiatku nám však povedal: Nechcem začínať s politickým problémom, pretože sa nikam nedostaneme. Najprv potrebujeme projekty. A architekti povedali: Fantastické. Teraz máme desať projektov s rozličnými stratégiami. Architekti tvrdo pracovali, nepracovali politici.“

Kedy sa váš plán uskutoční?
Secchi: „To nezávisí od nás. Ale ponáhľa to. Štrasburg, Lyon, Bordeaux napredujú, Paríž upadá.“

Nebojíte sa, že ľudia sa stanú len obeťou veľkej politickej myšlienky Veľkého Paríža?

Viganová: „Naopak. Ľudia chcú o zlepšení diskutovať. Veľký Paríž nie je nová myšlienka. Je to realita.“

Secchi: „Bol to impulz do celoeurópskej debaty. Starosta New Yorku má novú víziu mesta, ktorá sa podobá našej – rieši dopravné, sociálne, energetické problémy.

Veľký Paríž
  • Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy pred rokom predstavil desať projektov pre Veľký Paríž.
  • Z Paríža sa má stať metropola ktorá sa vyrovná aj New Yorku, a prvé „postkjótske“ mesto.
  • Jeden z projektov navrhuje, aby sa mesto rozšírilo až k moru.
Veľký pamätník trápi kakofónia

PARÍŽ, BRATISLAVA. Keď francúzsky prezident Nicolas Sarkozy predstavil pred rokom plán pre Veľký Paríž, mnohých uchvátil. A mnohých nie.

Projekt, ktorý má byť jeho neoficiálnym pamätníkom, existuje stále len na papieri a sprevádzajú ho najmä politické spory.

Koncom apríla francúzski senátori schválili zákon, ktorý umožní zrealizovať prvú fázu – automatický vlak. Ten bude obchádzať celé mesto a spojí napríklad finančnú štvrť La Défense s letiskom Charles de Gaulle.

Za však hlasovala len Sarkozyho pravicová strana, opoziční socialisti boli proti. Prezidentova administratíva medzitým o celý projekt bojuje aj s parížskym regiónom Ile­de­France a radnicami Paríža a ďalších 1300 obcí, ktoré Veľký Paríž zahŕňa. „Je to kakofónia,“ povedal na architektonickej konferencii v Bratislave jeden zo štátnych úradníkov, ktorý mal Sarkozyho pamätník na starosti.

Francúzi sa však zaujímajú. Za rok, odkedy je desať projektov vystavených pre verejnosť, si ich pozrelo 230 tisíc ľudí.

Pavol Szalai
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  3. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  4. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  6. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  7. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 196
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 118
  3. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 7 073
  4. Nechcete prísť o vozidlo do pár sekúnd? Vyhnite sa tejto chybe. 4 904
  5. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 787
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 4 350
  7. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 4 100
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 691
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

V roku 2018 si Marta Kubišová prebrala od vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku štátne vyznamenanie.

Spevácku kariéru ukončila v novembri 2017, v deň svojich 75. narodenín.


TASR 17m
John Williams.

Sústredí sa už len na komponovanie orchestrálnych a symfonických diel.


TASR 32m
 Lucia Korená, Agáta Spišáková a Ivan Martinka v inscenácii Zlodejka kníh

Nové divadlo z Nitry zaujme aj dospelých.


16 h
Michal Kaščák

Festival Pohoda oslavuje 25 rokov od svojho vzniku.


23. jún

Blogy SME

  1. Lórant Kulík: Výstava fotografií: Dokumentuje momenty zo života, ktoré vidí keď stlačí spúšť fotoaparátu
  2. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  3. Boris Cíferský: Láska hory prenáša - Keď sa stratí ženích
  4. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  5. Martin Šuraba: Všetko o mojom otcovi
  6. Samuel Ivančák: Stretnúť sa s Mariánom Vargom je ako z Borgesovej poviedky (rozhovor)
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Tajná vojna, únos v Londýne, atentát ruskej mafie...
  8. Miroslava Moncmanová: "Ruský izrazec", alebo, keď na kachličkách trónil Lenin
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 7 989
  2. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 7 304
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 083
  4. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 718
  5. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 6 644
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 896
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 799
  8. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 677
  1. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  3. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
  8. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
SkryťZatvoriť reklamu