Za film Unavení slnkom Zlatú palmu režisér Nikita Michalkov nedostal. Skúsi to teda s filmom Unavení slnkom 2.
Čo to znamená, keď sa už aj Michael Douglas sťažuje, že štúdiá nemajú záujem rozdávať úlohy starším hercom? Že nemá úplne pravdu. Starších hercov treba, napríklad keď treba oživiť postavu, ktorú hrali pred dvadsiatimi rokmi. Filmové pokračovania sú rozšírené a na túto módu reaguje aj festival v Cannes.
Zabudnutá atrakciaPred pár dňami tu vo svetovej premiére premietli film Olivera Stonea Wall Street: Money Never Sleeps. Prvý diel síce nakrútil v roku 1987 bez toho, že by uvažoval o pokračovaní, ale dlho počúval pochvaly od kritikov aj ľudí z biznisu.
Michael Douglas hral chladne kalkulujúceho Gordona Gekka a jeho traky a vlasy sčesané dozadu sa stali symbolmi. Ponuky na druhý diel boli, ale Douglas odmietal podpísať čokoľvek, čo by nemalo dobrý scenár. A Stone sa zase odmietal opakovať. Tým chceli zrejme naznačiť, že pre film Money Never Sleeps sa rozhodli po dlhej úvahe a že teda malo zmysel ho nakrútiť.
Premiéra bola veľkou udalosťou. Bolo vzrušujúce čakať na prvé zábery a vidieť, ako príbeh pokračuje po finančnej kríze. Rebríčky a hodnotenia v médiách sa však zhodujú, že to nebolo treba. Spomienky na výborné napätie z prvého filmu sa vrátili hádam len vo chvíli, keď si Gekko upravoval nagelovaný účes - a to bolo trochu málo.
Takže diváci z kina vychádzali mierne sklamaní a zrejme im to pripomenulo, ako predvlani dopozerali návrat Indianu Jonesa po osemnástich rokoch. Vtedy bolo v Cannes šialenstvo, Spielbergova séria je totiž hitom niekoľkých generácií.
Na nový diel sa snažili dostať celé rodiny, ale najväčšiu radosť mali diváci iba na začiatku. Pred zhasnutím svetla si pospevovali známu melódiu, tlieskali, keď ešte boli na plátne iba titulky s menami Spielberga, Harrisona Forda a producenta Georgea Lucasa. Počas filmu nadšenie trochu opadlo - a dnes už ten film na chodbách festivalu ani nepríde do reči. V meste zostal len kartónový Indiana ako atrakcia, pri ktorej sa dá odfotiť.
Revanš Eastwoodovi?V Cannes sa bude v sobotu premietať ešte jedno pokračovanie, a tentoraz to nebude len pozdrav pre fanúšikov. Bude to film z hlavnej súťaže. Unavení slnkom 2 nakrútil Nikita Michalkov po štrnástich rokoch a je možné, že ho považuje za príležitosť na revanš. Keď súťažil prvýkrát, porote predsedal Clint Eastwood. On vraj zaviedol taký systém hlasovania, ktorému skoro nik nerozumel a hoci mal na začiatku Michalkov najviac hlasov, Eastwood zrejme veľmi chcel a aj si to presadil, aby zvíťazil Tarantino s Pulp Fiction.
K nakrúteniu Unavení slnkom 2 Michalkova inšpiroval Spielbergov veľkofilm Zachráňte vojaka Ryana. Michalkov si povedal, že treba ukázať vojnu aj z východného frontu, tam sa preto nový príbeh generála Kotova začína. Nápad sa zapáčil aj Putinovi, čo spôsobilo mobilizáciu skupiny ruských umelcov, ktorí chcú premietanie v Cannes znepríjemniť protestom.
Neboli by to prvé nepríjemnosti. Michalkov sa už musel zmieriť s rozhodnutím distribútora, ktorý film o pol hodiny skrátil. Predpokladá, že tak bude mať v kinách väčšiu šancu, ako pôvodná trojhodinová verzia, ktorá v Rusku veľa nezarobila.
Muž, ktorý má filmy rád
Luc Besson je tu pre tých, čo sa na festival nemôžu dostať.
Po strmej lesnej cestičke sa dá dostať k peknému výhľadu na mesto Cannes, davy okolo filmového paláca sú odtiaľ bezpečne ďaleko. Tam sme stretli Luca Bessona a počúvali, ako vyzerala jeho prvá cesta na festival: „Mal som osemnásť a odbehol som si z vojenskej služby. Vystúpil som z vlaku a na záchode som si vyzliekol uniformu. Nemal som žiadnu akreditáciu, k filmom som sa musel dostať preskakovaním zábradlí.“
V roku 1988 sa už festival začínal jeho filmom Magická hlbočina. Na slávnostnú chvíľu sa starostlivo pripravil, spolu s hercami Jeanom Renom a Jeanom-Marcom Barreom sa tematicky obliekli, do modrých oblekov. Ale reakcia novinárov ho zaskočila. Hnevali sa, že sa odklonil od svojho nezávislého a originálneho štýlu, s ktorým nakrútil svoj debut Posledná bitka. Vyčítali mu, že chce byť komerčný. Ešte aj dnes zostáva Besson smutný, keď počuje podobné výčitky. „Robím svoju prácu čestne, lebo filmy mám rád,“ tvrdí.
Napriek zážitku s Magickou hlbočinou hovorí, že pre Cannes má slabosť. V roku 2000 predsedal hlavnej porote a neskôr vymyslel projekt, z ktorého mala radosť mládež z predmestí. Besson na ich sídliská preniesol veľké plátna a premietal festivalové filmy. V rovnakom čase, ako mali svetovú premiéru v Cannes.
Potom začal tvrdiť, že je unavený, bez nápadov a že radšej skončí, ako by mal nakrúcať stále horšie filmy. Trilógia o malom človiečikovi Arturovi mala byť posledná. Nebola, Besson dostal novú chuť a nedávno dokončil nový film Neobyčajné dobrodružstvá Adele Blanc-Sec. V niečom bolo jeho tušenie správne: je to možno jeho najhorší film. Ale je až taký šibnutý, až je skvelý. Cynický aj nežný. Ožívajú tu egyptské múmie a na výstave v Louvri sa čudujú, že kurátori pri rozmiestňovaní truhiel nerešpektovali hierarchiu dynastických hodností.
Tí, čo sa v Cannes pohybujú ako Besson kedysi – bez akreditácie, si môžu ísť pozrieť aspoň tento film. Pretože ho práve uvádzajú v bežných, nefestivalových kinách.
(kk)
