Mladí maliari sa rozhodli zaexperimentovať. Diela, ktoré vznikli, predstavujú na skupinovej výstave One step forward.
Odvaha, chuť a odhodlanie vyskúšať niečo nové, to sa môže občas skončiť všelijako, a to aj keď ide o umenie. Či bol krok, ktorý vo svojej tvorbe urobili mladí maliari, správny, či to bol krok ďalej, alebo len do neznáma, sa dá polemizovať na ich skupinovej výstave v bratislavskej galérii Médium.
One step forward je názov skupinového projektu ôsmich študentov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Všetci študujú v jednom ročníku a všetci sú maliari. Každý z nich si však na krok vpred vybral iný smer. Posun k monochrónnej maľbe, animácii, triptychu či inštalácii.
V jednom výstavnom priestore sa stretli tak porovnávaní i konfrontovaní „fischerovci“ a „csudaiovci“ čiže študenti Daniela Fischera (Milica Fischerová a Dita Kaplanová) a Ivana Csudaia (Matej Fabian, Patrícia Koyšová, Hana Mikulenková, Kristína Šimeková a Lucia Tallová) a zástupkyňa klasickej maľby Ivana Oroszová z ateliéru Klaudie Kosziby.
Hranice maľby
„Koncept výstavy vznikol vďaka túžbe študentov vykročiť vpred z ich tradičnej tvorby, bola to akási túžba skúsiť niečo nové,“ hovorí kurátorka skupinovej výstavy Jana Řeháková. „Všetci už majú za sebou nejakú históriu svojej tvorby.“
„Je to akoby ročníková výstava, no nie je to len jeden ročník, čo nás spája,“ dodáva vystavujúca Lucia Tallová z ateliéru Ivana Csudaia. „Každý z nás sa už dostal na svoju vlastnú výtvarnú cestu a je zaujímavé to takto pomixovať.“
Kristína Šimeková, druhá z vystavujúcich študentiek Ivana Csudaia, hovorí, že im šlo aj o vykročenie z formy závesného obrazu. Na maliarskej výstave sa tak dá uvažovať aj o tom, kam až maľba siaha.
Hákový kríž – tabu
Do priestoru vychádza Lucia Tallová, snaží sa vyprázdniť plochu obrazu a presunúť ju na kubické objekty rozmiestnené po galérii, či Hana Mikulenková, ktorá na stenách vizualizuje písmo a dopĺňa ho trojrozmerným objektom.
V priestore stojí aj lyžiarska bránka s hákovým krížom od Mateja Fabiána. Inštalácia poukazujúca na vrcholový šport vyvolala pre použitý symbol asi najviac diskusií.
„Je to tabuizovaná téma,“ vraví kurátorka. „Nechceli sme, aby sa ten hákový kríž stal leitmotívom výstavy, pretože je to súborná výstava.“
Na otázku, či s vystavením kríža nemali problém, Řeháková odpovedá, že umelec má právo vyjadriť v galérii svoj postoj. Tento znak sám pohanil, dodáva kurátorka poukazujúc na vtáčí trus na lyžiarskej bránke a zástavke s krížom.
Maľovať vzduchom
V duchu myšlienky skúsiť niečo nové siahli Kristína Šimeková a aj Milica Fischerová k triptychom. Napriek spoločnej forme a inštalácii však každý triptych vyznieva inak.
„Bola to taká zvláštna zhoda okolností,“ vraví Kristína Šimeková o tom, že na jednej výstave vznikli dva triptychy. „Začali sme spolupracovať na jednej inštalácii. Obe riešime takú ambivalentnosť sakrálneho a profánneho, no každá v iných konotáciách.“
Patrícia Koyšová zas vyskúšala experiment s novou technikou, čím vytvorila pôsobivý monochróm – akúsi maľbu vzduchom.
Dita Kaplanová pri snahe vykročiť vpred sa paradoxne vrátila. Teda nie v tvorbe, ale v myšlienkach. Spomienkam z detstva venovala totiž pozoruhodné minimalistické animácie.
Jediná zástupkyňa klasickej maľby Ivana Oroszová zas vytvorila, ako tvrdí kurátorka Řeháková, svoje prvé monumentálne dielo. „Som tu správne,“ pýta sa autorka vo svojej výraznej maľbe, ktorá už z diaľky zaujme dievčatkom s ružovou nafukovačkou v ruke, dievčatkom uprostred absurdného priestoru.
Výstava v Galérii Médium trvá do 23. mája.
