Upíri nie sú mŕtvi. Ale to bol v konečnom dôsledku vždy ich problém. Koniec upírskej literárnej mánie je však už na dohľad.
Veľmi zle či slušne napísané upírske príbehy, zábavné či absolútne zbytočné filmy a seriály o nemŕtvych, ktoré v posledných rokoch fascinovali najmä tínedžerky a ich romantické matky v strednom veku, sa pomaly stávajú minulosťou.
Takmer polovica obyvateľov Britských ostrovov verí v existenciu anjelov. Bola by škoda túto skutočnosť nevyužiť a snažiť sa skoliť upírov cesnakom či ranným slnkom. Už dnes je zrejmé, že ich späť do truhiel pošlú anjeli.
Zákerní a podlí
Mýli sa však ten, kto pod vplyvom napríklad Wendersovho filmu Nebo nad Berlínom považuje anjelov za nebeské bytosti, ktoré vedú ľudské kroky. Tento druh anjelov je aspoň na americkom knižnom trhu totiž predmetom seriózne sa tváriacich vedeckých prác. Anjeli vo fikcii sú zlí a zákerní.
Prvou sériou, ktorej vydanie sa tento rok chystá, sú tri romány britskej spisovateľky L. A. Weatherlyovej. V úvodnej časti autorka predstavuje hlavného hrdinu Alexa ako zabíjača anjelov, ktorí sa podobne ako upíri priživujú nie na krvi smrteľníkov, ale na ľudskej energii, pričom ovládnu celú dušu svojho „hostiteľa". Aby bola podobnosť s upírskou ságou Súmrak kompletná, Alex stretne Willow, ktorá nie je taká obyčajná, ako by sa mohla zdať, a komplikovaná romanca sa môže začať.
Anjeli, ktorým sa za uplynulé tisícročie len zriedka podarilo dostať za oblasť náboženstva a teológie, majú v tejto svojej podobe pre tínedžerov svoje čaro. Profesor histórie a filozofie David Albert Jones, ktorý histórii anjelov venoval celú knihu, pre britský Guardian vyhlásil, že „anjeli sú ideálnymi postavami pre mladých ľudí, hľadajúcich niečo, v čo by mohli uveriť. Tieto bytosti disponujú všetkým, čo potrebujú ľudia, ktorí si chcú vziať niečo z náboženstva, nie však do takej miery, aby ich zväzovalo".
Anjeli a démoni
Ďalším príkladom z anjelskej novej vlny je román Angeológia, v ktorom sa jeho autorka Danielle Trussoniová pokúsila spojiť taktiku Dana Browna so štýlom Stephanie Meyerovej. Mohlo by sa zdať, že takýto miešaný potomok dvoch najväčších zločincov proti dobrému písaniu je vopred predurčený na neúspech. Rebríčky predajnosti však skôr svedčia o opaku.
Anjeli však popularitu nezískali len vďaka anglicky píšucim autorom, v roku 2008 vyšla v Španielsku dnes už známa kniha Dve sviečky pre diabla Laury Gallego Garcíovej, odohrávajúca sa v čase večnej vojny medzi anjelmi a démonmi. Hlavná hrdinka hľadá vrahov svojho otca - anjela, pričom jej pomáha démon s paradoxným menom Angel. Ich vzťah je zmenšeninou celého sporu medzi anjelom a diablom, teda niečím na pomedzí lásky a nenávisti.
Návraty ku klasike
Podobnou výnimkou z pravidla o portrétovaní anjelov ako podlých bytostí je aj Anne Ricová, americká autorka Upírskych kroník, z ktorých sa do povedomia dostalo aj vďaka rovnomennému filmu najmä Interview s upírom. Vo svojej novej knihe s názvom Čas anjela Riceová píše o nájomnom vrahovi, ktorého si najala skupinka anjelov na to, aby sa vrátil v čase a „konal dobro". Je nutné pripomenúť, že Riceová sa už desať rokov snaží o posilňovanie kresťanskej viery u svojich čitateľov, čo by jej rozhodnutie písať o anjeloch v pozitívnom svetle čiastočne vysvetľovalo.
Zdá sa, že niet návratu. Vydavateľské zmluvy sú podpísané a práva na filmové verzie románov predané za šesťmiestne sumy. Je evidentné, že anjelom sa tento rok nebude dať vyhnúť. Malou nádejou môže byť fakt, že upírska literárna mánia pomohla oprášiť nielen romány žánrových autorov či anonymných viktoriánskych pisálkov platených od počtu slov, ale aj poviedky Rudyarda Kiplinga alebo Edgara Allana Poa. V prípade anjelov, ktorí majú v literatúre oproti upírom náskok niekoľkých storočí, by nová generácia čitateľov mohla znovuobjaviť Danteho či Miltona.
Autor: Aňa Ostrihoňová
