Generálny riaditeľ Slovenského národného divadla odvolal pred koncom sezóny naraz všetkých troch šéfov súborov.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
BRATISLAVA. Na čele Činohry Slovenského národného divadla bude stáť režisér Vladimír Strnisko, Operu bude viesť spevák Peter Dvorský a Balet tanečník a choreograf Vlastimil Harapes.
Na včerajšom kolégiu SND sa doterajší šéfovia súborov dozvedeli o svojom odvolaní. „Mám právo vymeniť si svoj tím. Mal som v koncepcii, že na tieto posty prídu väčšie osobnosti, ako som ja," vyjadril sa generálny riaditeľ SND Ondrej Šoth. Svojich ľudí vymenoval na dva roky, aby „naštartovali systém v divadle", hromadnú výmenu vo vedeniach odôvodnil potrebou koordinácie súborov.
Deň pred premiérou!?
Načasovanie personálnych zmien je neštandardné, dnes je v Balete SND premiéra choreografie Jamesa Kudelku Štyri ročné obdobia, kde v hlavnej úlohe vystupuje odvolaný Mário Radačovský. Termín odvolania obhajoval Šoth potrebou naštartovania novej sezóny. „Je mi ľúto, že to muselo byť tak, ale v pondelok má pán Harapes už významné medzinárodné rokovanie," dodal.
„Deň pred premiérou? To sa nerobí! To nemá nič spoločné s divadlom ani s ľudskosťou," reagoval Radačovský. Pripomenul, že v národnom práve pracuje choreograf svetového mena, podľa neho hanba padne na celé divadlo. „Je to zrkadlo stavu, v akom sa naša kultúra nachádza," dodal.
Vlastimil Harapes, bol aj členom komisie, ktorá na miesto šéfa SND vybrala práve Šotha. Sám nepovažuje za príjemné, že sa funkcie ujíma tesne pred premiérou. „Nepridá to k atmosfére," dodal. Najprv sa chce zoznámiť so situáciou v SND.
„Bola by chyba za každú cenu niečo meniť," hovorí. Určite by sa však chcel sústrediť na vybudovanie kvalitného súboru. „Nie je to šťastné, ak je riaditeľ sám aj interpretom. Keď som sa stal v roku 1990 šéfom súboru v pražskom Národnom divadle, podmienkou bolo, že už sám nebudem tancovať," hovorí.
Národné divadlo vníma ako typ akademického divadla, v ktorom je hlavná profesionalita a remeslo. Popri klasickom repertorári bude mať ctižiadosť uvádzať aj súčasné choreografie, nechce však, aby išlo len o vlastné exhibície.
Smolík je práceneschopný
Odvolaný Pavol Smolík je tiež práve uprostred skúšobného obdobia opery Puritáni, ktorú režíruje. Keďže je práve práceneschopný, odvolací dekrét mu doručili domov. K situácii sa nechcel vyjadrovať.
Na jeho miesto prichádza Peter Dvorský, ktorý bol štyri a pol roka šéfom košickej opery. Dvorský predpokladá, že urobí dramaturgické zmeny už v najbližšej sezóne. „Nemá význam robiť tituly, kde nemáme dve hlavné roly pokryté našimi spevákmi," vyjadril sa.
Nebude sa vraj brániť ani moderným postupom, nechce však preferovať režiséra pred spevákom či uvádzať diela, ktoré by narúšali etiku. „Netreba podceniť hudobnú zložku v opere," myslí si. Rád by pokračoval v pozývaní inscenátorov i speváckych hviezd. „Budeme sa snažiť aj kupovať hotové inscenácie či iniciovať koprodukcie." Má ambíciu vypísať aj konkurz na vznik pôvodnej opery.
V Košiciach zostáva šéfom ešte do konca sezóny, jeho nástupca na tomto poste ešte nebol ohlásený. Namiesto Šotha bol od mája vedením košického baletu poverený tanečník Andrej Suchanov. K zmenám, ktoré sa výrazne dotkli aj košického Štátneho divadla, sa jeho riaditeľ Peter Himič nechcel vyjadriť.
Strnisko chce disciplínu
Zmeny nastali aj v Činohre SND. Jej doterajší riaditeľ Štefan Bučko sa vyjadril, že nikdy nespochybňoval právo nového generálneho riaditeľa na výmenu vo vedení súborov. „Svoju funkciu som mu dokonca sám ponúkol," povedal.
Očakával však, že bude môcť dotiahnuť svoju prácu do konca sezóny, kde ich čakajú náročné premiéry Hráčov a Fausta.
Sedemdesiatdvaročný Vladimír Strnisko sa vyjadril, že do SND prichádza so skúsenosťami predovšetkým z Divadla na Korze, ktoré koncom šesťdesiatych rokov spoluzakladal. Verí, že v divadle nastolí disciplínu.
„Vedieme veľký boj so seriálovým herectvom," dodáva. V súbore chce posilniť generáciu do tridsať rokov, zároveň však hovorí o nespravodlivosti voči hercom po päťdesiatke. „Veľké talenty nedostali príležitosť aj päť rokov," tvrdí. Väčší priestor by chcel dať aj mladším režisérom ako Marián Amsler či Michal Vajdička.
Vrcholom Strniskovej tvorby boli jeho inscenácie zo sedemdesiatych a z osemdesiatych rokov, internú zmluvu na miesto režiséra mu v SND od roku 2007 nepredĺžili, v pláne budúcej sezóny mal jednu réžiu.
Peter Dvorský (1951, Partizánske)
ukončil v roku 1973 Štátne konzervatórium v Bratislave. Ešte počas štúdia bol angažovaný do Opery SND v Bratislave, kde debutoval v roku 1972 ako Lenský v Čajkovského opere Eugen Onegin. V roku 1977 debutoval vo viedenskej Štátnej opere a v tom istom roku aj v Metropolitnej opere v New Yorku. Rok nato účinkoval po prvý raz v Covent Garden v Londýne a vo Veľkom divadle v Moskve, v roku 1979 sa prvýkrát predstavil na doskách La Scaly ako Rodolfo v Pucciniho opere Bohéma. Po obrovskom úspechu na tomto predstavení prijali Petra Dvorského do Spolku najkrajších svetových tenorov, stal sa najžiadanejším slovenským umelcom na najvýznamnejších operných scénach sveta, spieval po boku najslávnejších operných sólistov a pod taktovkou najrenomovanejších svetových dirigentov. Hosťoval na vyše 60 scénach v 25 krajinách sveta. Umelecká kritika ho považovala za jedného z piatich najlepších svetových tenoristov.
Režisér, dramaturg a pedagóg Vladimír Strnisko (1938, Martin)
vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Na začiatku svojich umeleckých aktivít bol dramaturgom v Slovenskej televízii, výrazne sa podieľal na úspechu dramatických televíznych pondelkov. V roku 1968 sa stal spoluzakladateľom slovenskej alternatívnej scény Divadlo na Korze a jej umeleckým šéfom. Po zrušení Divadla na Korze v roku 1971 až do roku 1987 pôsobil ako lektor dramaturgie a neskôr (1976) ako režisér na bratislavskej Novej scéne. V roku 1988 nastúpil do SND. Na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia bol najskôr hosťujúcim a neskôr interným režisérom v pražskom Národnom divadle, pôsobil tiež ako hosťujúci a interný režisér v Divadle na Vinohradoch. V rokoch 19931999 bol riaditeľom Činoherného klubu v Prahe. Počas svojej kariéry sa zúčastnil na viacerých festivaloch v zahraničí, režíroval v Maďarsku, Poľsku, Juhoslávii aj v Amerike.
Vlastimil Harapes (1946, Chomutov)
sa s baletom zoznámil na chomutovskej hudobnej škole, potom prešiel na tanečné konzervatórium v Prahe, ktoré absolvoval v roku 1965. V roku 1966 sa stal členom baletu pražského Národného divadla a v roku 1971 jeho sólistom. Na domácich i zahraničných scénach si získal pevné postavenie ako typický danseur noble romantického repertoáru. V rokoch 19871989 bol sólistom a šéfom baletu Laterny magiky a v rokoch 19902003 šéfom baletu Národného divadla Praha. Hral vo viacerých filmoch, prvým bol Starci na chmelu (1964), z ďalších potom Markéta Lazarová (1967), Den pro mou lásku (1976) či známa komédia Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977). V roku 1998 získal čestné členstvo a vyznamenanie Ruskej akadémie umenovednej a hudobnej interpretácie.
