SME

Ivan Teren: Pokojný bojovník

Muž s povstaleckou minulosťou písal, režíroval v televízii i divadle, moderoval v rozhlase. Uviedol jednu z prvých televíznych inscenácií, v robotníckych barakoch v Petržalke vznikali vďaka nemu umelecky ambiciózne filmy, ktoré bodovali v zahraničí.

Ivan Teren.Ivan Teren. (Zdroj: FOTO - TASR)

Ak bol tento režisér, dramatik, scenárista a básnik veteránom, je to doslovné. Celý život a tvorbu Ivana Terena poznačila skúsenosť zo Slovenského národného povstania. Tridsiateho augusta 1944 na frekvencii vysielača štátneho rozhlasu v Banskej Bystrici zaznel netypický odkaz: „Upozorňujeme Slovákov a Slovenky, aby počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica, nie program Bratislavy.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Básne pre LondýnPovstalci vysielali z vlastného štúdia, ale na frekvencii, ktorá bola oficiálna, čo bol v Európe unikát. Šírili šifrované správy, spravodajstvo aj umelecký program, na ktorom sa podieľali viaceré neskôr známe postavy slovenskej kultúry: dramatik Peter Karvaš, skladateľ Tibor Andrašovan - a medzi nimi aj Ivan Teren. Mal dvadsaťtri rokov a za sebou literárne pokusy aj prvú dramatizáciu v (oficiálnom) rozhlase. Pre nálety bol Slobodný slovenský vysielač neskôr pojazdný a napokon sa povstalci museli stiahnuť do hôr. Teren v tom čase redigoval odbojový časopis Mor ho!, no jeho básne doputovali až do Londýna. V exilovom časopise Nové časy ich uverejnil Vladimír Clementis.

SkryťVypnúť reklamu

Závratná bola jeho kariéra po vojne. Estetiku a literatúru na filozofickej fakulte v Bratislave absolvoval v roku 1948, keď už pracoval pre rozhlas a Slovenské národné divadlo.

Tam režíroval aj slávnu folklórnu inscenáciu Rok na dedine. Pásmo Karola L. Zachara o tom, ako na vidieku ľudia „smútili, zabávali sa, pochovávali svoje nádeje,“ bolo úspešné, no populárnejšia bola televízna adaptácia s Adamom Matejkom a Emíliou Vášáryovou koncom šesťdesiatych rokov.

Ivan Teren

(31. 8. 1921 - 15. 5. 2010)

1943 - pôsobil v povstaleckom rozhlase v Banskej Bystrici1952 - tri roky viedol SND1964 - na sedem rokov sa stal vedúcim Slovenskej filmovej tvorby1990 - režíroval posledný televízny film Puto najsilnejšie2007 - za celoživotné dielo získal filmovú cenu Igric.

SkryťVypnúť reklamu

Po úmrtí agentúrne nekrológy v Ivanovi Terenovi videli najmä bývalého riaditeľa Slovenského národného divadla. Pravda, do funkcie nastúpil v roku 1952, keď mal iba tridsaťjeden rokov a prvej scéne šéfoval štyri sezóny. Sú však iné kapitoly jeho života, možno viac zabudnuté a rovnako významné.

Bol rok 1956 a v Bratislave začala vysielať pobočka televízie. Inscenácia Ilúzia, ktorú v roku 1957 režíroval Ivan Teren, bola u nás jednou z prvých pre obrazovky. Čoskoro televízia začala nakrúcať nový žáner - televízne snímky. V roku 1964 vyčlenila špeciálnu redakciu Televízna a filmová tvorba a jej šéfom sa stal Teren.

Redakcia sídlila v Petržalke v robotníckych barakoch a v jej dramaturgii vznikali umelecky ambiciózne filmy, ktoré bodovali v zahraničí. Snímky Krotká Stanislava Barabáša, Balada o siedmich obesených Martina Hollého a Sladké hry minulého leta Juraja Herza koncom 60. rokov dokonca trikrát za sebou na festivale v Monte Carle. „Nad inováciou výroby musí stáť osvietený byrokrat, organizátor, ktorý leští kľučky na rôznych dverách a nemôže si vyberať. Ivan Teren bol ideologicky silný človek s povstaleckou minulosťou a v rámci svojho šarmu a kamarátstiev zastrešil viaceré súveké, inak nerealizovateľné umelecké výboje,“ hovorí pre SME filmová a literárna historička Jelena Paštéková.

SkryťVypnúť reklamu

Tvorcom dával sloboduPrínosom bola najmä dôvera a sloboda, ktorú nechal tvorcom a dramaturgom. „Mal v sebe pohodu. Keď sa s vami nezhodol, nedal príkaz, ale diskutoval, čo vtedy nebolo bežné,“ spomína na Terena režisér Peter Solan. Televízna filmová tvorba neprežila nástup normalizácie, no po jej zrušení v roku 1971 Ivan Teren ďalej režíroval pre rozhlas a televíziu.

Mal ambície spisovateľa a básnika, no jeho zásluha je v dielach domácej a zahraničnej literatúry, ktoré preniesol na obrazovky, napríklad diela Vladimíra Mináča či Ľuda Ondrejova. Výnimočný je Terenov film Od štvrtka do zmŕtvychvstania podľa hry Atentát Leopolda Laholu. Dvadsať rokov predtým titul vyvolal vlnu stalinistickej kritiky, až renesančný spisovateľ a filmár Lahola radšej emigroval do Izraela. Adaptovať tento titul nebolo samozrejmé ani koncom uvoľnených 60 rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Ako rozoznať dobrú kávu? Poradí pražiarka
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  3. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  1. Letná revolúcia a špeciál o mužoch a našich svetoch
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  3. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  4. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  5. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné?
  6. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  7. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  8. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 20 512
  2. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 6 136
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 5 249
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 4 138
  5. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 3 555
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 507
  7. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 2 291
  8. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 270
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 25 840
  2. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 15 977
  3. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 11 449
  4. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 10 581
  5. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 9 277
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 8 002
  7. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 7 205
  8. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 6 455
  1. Post Bellum SK: Pán minister, nacistickému Nemecku nikto nič neodpustil
  2. Marian Nanias: Systém emisných povoleniek v EÚ.
  3. Roman Kebísek: Básnik Byron vraj „miloval len jednu“ – Chaworthovú
  4. Věra Tepličková: O Cintuloch a Ficoch alebo Otázky bez odpovedí
  5. Marcel Rebro: Ruský oligarcha: Keď máš všetko, len nie istotu, že sa dožiješ večere
  6. Marian Nanias: Pokus odvolať predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyen.
  7. Radko Mačuha: Pozor ! Cyril a Metod. Vstup len na povolenie.
  8. Marcel Rebro: Ako chutí ruský mier? Po obuškoch.
SkryťZatvoriť reklamu