Steven Spielberg spravil vo filme Zachráňte vojaka Ryana perfektnú robotu, myslí si Nikita Michalkov. A tak sa o druhej svetovej vojne rozhodol nakrútiť film aj on.
Nikita Michalkov má rád ustrice, ale nemohol by ich jesť celý rok. „Raz si musíte natrieť poriadny chieb s maslom a dať si k tomu klobásu," vravel na festivale v Cannes Nikita Michalkov.
Niežeby novinárov tak veľmi zaujímali jeho stravovacie návyky. Skúšal im vysvetliť, prečo sa mu nie vždy chce do autorského filmu, a prečo sa teraz ukázal s najdrahším filmom ruskej kinematografie.
Unavení slnkom 2: Exodus nakrútil za štyridsať miliónov dolárov. Vraví, že len jeden milión pochádza z podpory ruskej vlády, o zvyšok sa postarali sponzori. S nimi vraj veľký problém nebol, našiel ich ľahko. Pretože „prvú polovicu života pracujete na svojom mene a druhú polovicu už vaše meno pracuje za vás," hovorí Michalkov.
Dva plány
V Cannes sa jeho film premietal na konci programu a veľmi sa naň čakalo. Súťaž bola tento rok slabá a ľudia čakali, ako v nej dopadne ten, kto si trúfol nadviazať na svoje dielo, za ktoré tu v roku 1994 dostal Grand Prix a o pár mesiacov neskôr Oscara za najlepší zahraničný film.
Michalkov sa vrátil k svojmu hrdinovi z prvého filmu, ex-generálovi Kotovovi. Vrátil sa aj k majorovi Arsentievovi, ktorý sa v službách KGB a na príkaz Stalina pokúša Kotova zatknúť, a veľkú úloha nechal aj pre generálovu dcéru Naďu, z ktorej je v roku 1941 veľká pionierka.
Vytvoril si teda dva plány. V jednom rozvíja vojnovú logiku, v tom druhom silný a nepoškodený cit medzi otcom a dcérou. Živelne pri tom prechádza od cynizmu k melodráme, od vtipu k fyzicky neznesiteľnej dráme. Nie vždy sa dalo odhadnúť, čo bolo zámerom a čo zasa nevydareným pokusom o symboliku.
Časť publika sa pritom občas výsmešne zasmiala, iná časť zaspala (ale to aj preto, že bol koniec festivalu a únava z ranných projekcií už bola často neznesiteľná) a tá zvyšná úprimne zatlieskala a teší sa na tretí diel. Michalkov už na ňom robí, bude sa volať Unavení slnkom 3: Citadela.
Keď oživili Sherlocka
„Keď mohli oživiť Sherlocka Holmesa, mohol som svojich hrdinov oživiť aj ja, nie?" pýta sa Michalkov tých, čo nie sú pokračovaním úplne presvedčení. On ho pocítil takmer ako nevyhnutnosť, keď v Paríži videl film Zachráňte vojaka Ryana.
„Steven Spielberg perfektne splnil svoju úlohu - vyrozprával druhú svetovú vojnu zo svojho pohľadu. Keď som však pri východe z kina počúval debatovať mladých chlapcov a pochopil, že si celú vojnu zredukovali na vylodenie v Normandii, rozhodol som sa konať. Musel som ju vyrozprávať aj z môjho pohľadu." To neznamenalo, že sa chystal ukazovať vojakov Červenej armády, ako oslavujú víťazstvo. Chystal sa rozprávať o tom, v akých podmienkach sa to víťazstvo dosiahlo.
Vraví: „Keby sme zabudli, za akú cenu sme nepriateľa porazili, spáchali by sme kriminálny čin."
Zatiaľ sa vrátilo len sedem miliónov
V Rusku sa mu diváci zatiaľ príliš hromadne neodvďačili, zo štyridsiatich miliónov dolárov sa zatiaľ vrátilo len sedem. Veľmi sporné sa pritom ukázalo premietanie na festivale v Cannes.
Tam sa film dostal do hlavnej súťaže napriek tomu, že už mal premiéru aj v Kazachstane, Estónsku a Litve. Festivalové pravidlá čosi také neumožňujú - súťažný film môže mať za sebou len premiériu v krajine svôjho pôvodu.
Koho treba vylúčiť
K tomu sa Nikita Michalkov nevyjadril, napokon, to nie je jeho starosť. Ale vyjadril sa k protestu členov ruskej únie filmárov, medzi ktorými je aj Alexander Sokurov a Gruzínec Otar Iosseliani.
Michalkov je ich predsedom a oni ho obviňujú z autoritárstva, tvrdia, že sa pri ňom nemôžu slobodne vyjadrovať. Veľmi rád by si s nimi podiskutoval, ale zatiaľ vraj od nich nedostal nijaké fakty.
„Aj ja by som mohol niekoho osočiť, že som ho videl, ako nahý pobehoval po hoteli Carlton," vravel novinárom. „Okrem toho, protest podpísalo deväťdesiat sedem členov. Lenže tridsať z nich nikdy členmi únie nebolo, Iosseliani nežije v Rusku a minimálne tridsiati ďalší už desať rokov neplatia členské príspevky a mali byť teda dávno vylúčení."
