V roku 1991 bol na festivale v Cannes predsedom poroty Roman Polanski a bolo niekoľko ľudí, ktorým v dôsledku toho vznikol menší problém. Dánsky režisér Lars von Trier sa cítil dotknutý, že jeho dráma Europa nedostala Zlatú palmu a Polanského nazval trpaslíkom. Bola z toho taká menšia verejná aféra.
Silná viera Tima Burtona
Prekryla možno väčšiu, ale vnútornú drámu, ktorú vtedy prežíval riaditeľ festivalu Gilles Jacob. Polanski každý večer útočil na zloženie hlavnej súťaže a po každej projekcii sa pýtal: To naozaj nepremietnete žiadny dobrý film? Naozaj nič lepšie nemáte? Provokujúcu náladu si uchoval aj v deň hlasovania.
Nerešpektoval zaužívané pravidlo, že ceny treba rozdeliť medzi viaceré filmy, a využil to, že decentný Jacob ho chráni len zo slušnej vzdialenosti. Polanski sa rozhodol tojnásobne odmeniť Barton Fink od bratov Coenovcov. Dal mu Zlatú palmu, cenu za réžiu aj pre najlepšieho herca.
Tento rok bol predsedom poroty Tim Burton. Na festivalové projekcie chodil veselý a tvrdil, že určite sa dočká aj veľkého prekvapenia. Musela to byť silná viera, pretože mnohí novinári okolo neho sa zhodovali: taký slabý ročník už dávno nezažili. Spoločné a výrazné nadšenie preživali hádam iba pri jednom filme - Another Year od Mika Leigha.
Premietal sa už na tretí súťažný deň a Tim Burton v ňom mohol obdivovať všetko, čo je jeho extravagantnému štýlu vzdialené: jednoduchosť a subtílnosť drámy z citových životov. Pre aké filmy sa nakoniec so svojimi kolegami z poroty rozhodol, oznámil až včera večer po našej uzávierke.
Zbytočne opatrný Frears?
Do Cannes sa každoročne hlási okolo 1700 filmov, do hlavného programu sa dostane päťdesiat, do hlavnej súťaže dvadsať. Programový riaditeľ Thierry Frémaux tvrdí, že s množstvom pekných filmov zvyčajne problém nie je. Naopak, je ich viac ako voľných miest v programe a za nejeden nevybraný film ho zvyknú v noci budiť. Problém je skôr rozhodnúť, ktorý film je vhodný do hlavnej súťaže a ktorý do vedľajšej sekcie Istý pohľad.
„Niekedy až trpím, keď vidím, s akým nadšením je prijatý film v Istom pohľade. Pýtam sa: Nebáli sme sa príliš, nemali sme ho dať predsa len do súťaže? Niekedy sa tak veľmi snažíme uchrániť film pred krutým festivalovým divákom, že sa pri výbere cenzurujeme," písal v časopise Le Film Francais. Jeho úvahy boli tentoraz veľmi aktuálne, pretože kto chcel vidieť filmy, ktoré by boli iné a výnimočnejšie ako bežná produkcia, musel hľadať inde, nie v hlavnej súťaži. Mimo nej to nebolo až také zlé, premietlo sa aj niekoľko sugestívnych a pozoruhodných filmov, napríklad japonský Chatroom, americký Blue Valentine, rumunský Utorok, po Vianociach.
Špeciálnu projekciu mala novinka Stephena Frearsa Tamara Drewe. Frémaux by ho vraj rád zaradil do hlavnej súťaže, ale Frears bol proti. Na rozdiel od Larsa von Triera nie je taký odvážny ani taký presvedčený, že jeho dielo je bez chyby, a bál sa nevyspytateľných reakcií. „Možno má pravdu. Ale keď som videl, ako jeho film nakoniec diváci prijali, zaľutoval som, že nie je v súťaži. Mohol v nej mať skvelý úspech, lenže to sa už nikdy nedozvieme," povedal Frémaux.
