Zlatú palmu na festivale v Cannes dostal thajský film Strýko Boonmee, ktorý si vedel spomenúť na svoje predchádzajúce životy. Bolo to prekvapivé a súčasne úplne prirodzené rozhodnutie.
Režisér Apichatpong Weerasethakul nakrútil mystický a surreálny príbeh, ale strýka Boonmeeho si nevymyslel. V jednej knižke ho opísal budhistický mních zo severu Thajska. Boonmee prišiel do chrámu meditovať a bol taký úspešný, že spoza zatvorených viečok videl prehliadku svojich predchádzajúcich životov. Videl sa ako krava, buvol aj ako duch, ktorý si lieta nad krajinou.
Ale film samotný nie je iba rozprávaním o Boonmeem, Weerasethakul tvrdí, že je jeho vlastnou predstavou o reinkarnácii. „Film dáva človeku možnosť, aby si vytvoril paralelné svety, nové životy,“ vraví. „Vďaka filmu možno čerpať zo zdroja energie, ktorú inak nevieme poriadne využívať. Môžeme zisťovať, ako vyzerá vnútorná mechanika nášho ducha.“
Aj z týchto slov je hádam zrejmé, že na Weerasethakulov film bolo treba ísť do kina vo forme. Kto nemal stopercentnú koncentráciu a na začiatku si trochu pospal (v Cannes je to celkom bežné), už sa potom nechytil. A mohlo sa stať, že dovysvetľovať mu to nemohli ani tí, čo film videli celý. Lebo aj medzi nimi boli takí, čo nerozumeli, len tušili, že je to výnimočný film. Pretože mystiku a jemné odkazy na spoločenskopolitický život v Thajsku komplikoval aj originálny humor.
Príkladom sú scény s gorilami, či skôr ľudoopmi, s ktorými sa hneď v úvode stratáva hlavná postava, umierajúci Boonmee. Keď odchádza meditovať do jaskyne, nachádza ducha svojej mŕtvej manželky a nezvestného syna. Syn mu rozpráva o svojom pralesnom výskume ľudoopov – tak sa vraj s nimi zžil, až sa jedným stal. Oči mu pritom svietili načerveno, ako v starých, nekvalitných thajských hororoch, ktoré Weerasethakul v detstve rád pozeral.
Predseda poroty Tim Burton povedal, že tento film je „krásnym, čudesným snom“. Weerasethakul za sen považuje svoju Zlatú palmu a verí, že ňou povzbudí svoju nepokojnú krajinu, zmietanú v ideologických bojoch.
Víťazi v Cannes
Zlatá palma - Strýko Boonmee, ktorý si vedel spomenúť na predchádzajúce životy, Thajsko, réžia Apichatpong Weerasethakul
Grand Prix - Ľudia a bohovia, Francúzsko
Cena poroty - Muž, ktorý kričí, Čad
Najlepšia réžia - Matthieu Amalric, Turné
Najlepší scenár - Lee Changdong, Poézia
Najlepší herec - Javier Bardem, Biutiful; Elio Germano, Náš život
Najlepšia herečka - Juliette Binoche, Overená kópia
(kk)
