LONDÝN. Bol výnimočný večer výnimočného umelca. Počas dlhej kariéry sa Ennio Morricone preslávil ako skladateľ, aranžér a dirigent klasickej hudby, ale predovšetkým hudby pre film. Spolupracoval s režisérmi ako Bertolucci, Polanski, Stone, Almodóvar, Hitchcock alebo Tarantino. Najznámejší je však ako dvorný skladateľ pre westerny Sergia Leoneho, hudba z nich tvorila podstatnú časť aj jeho londýnskeho koncertu s Roma Sinfonietta Orchestra.
Návrat po siedmich rokoch
Morricone sa do Royal Albert Hall vrátil po siedmich rokoch. Vtedy tu oslávil 75. narodeniny, teraz to pripomínalo oslavu jeho celoživotného diela. Večer odštartoval polhodinový film Morriconeho syna Giovanniho. V následnom pôsobivom príhovore vyzdvihol skladateľove úspechy Sir Christopher Frayling, životopisec Sergia Leoneho, a uviedol ho na pódium.
V prvej z tematicky oddelených častí zazneli nostalgické kúsky z Morriconeho najplodnejšieho obdobia 60. rokov. Krásny klavír Gildy Butta previedol orchester cez Sicílsky klan, Love Circle až k nekonečne sa stupňujúcej Maddalene, kde sa prvýkrát pridal zbor a doplnil bohaté plochy sláčikov a dychovej sekcie. Už v úvode sa predviedla aj netradičná sekcia orchestra - bicie, elektrická gitara a basa.
Porcia melanchólie
V časti venovanej filmom Sergia Leoneho prišla na pódium so svojím prenikavým sopránom Sussana Rigacci, ktorá je sólistkou Morriconeho koncertov už deväť rokov. Melódie z kultových westernov Dobrý, Zlý a Škaredý alebo Vtedy na západe boli podľa reakcií publika najočakávanejšími.
Práve tu, s jednoliatymi masívnymi vokálmi zboru, stupňujúcim sa hlasom a bohatými sláčikovými harmóniami publikum dostalo to, čo Morriconeho charakterizuje najvýstižnejšie.
Za jeden z vrcholov večera možno považovať skladbu The Ecstasy of Gold, ktorá bola za veľkých ovácií zopakovaná aj ako jeden z troch prídavkov. Predtým však ešte prišla porcia melancholických kúskov, v ktorých vynikol huslista Marco Serino (spomenúť treba najmä Deborah's Theme z Leoneho gangsterskej ságy Vtedy v Amerike).
Pompézny finiš Misie
Po krátkom cykle venovanom ďalším režisérom prišiel pompézny finiš patriaci historickému eposu Misia. Posledná skladba On Earth As It Is In Heaven s mohutnými orchestrálnymi vlnami, klopkajúcimi perkusiami a rytmicky, na plné hrdlo takmer kričiacim zborom, sa tiež ešte raz vrátila ako prídavok.
Soundtrack k Misii bol jednou z piatich Morriconeho oscarovských nominácií, ani túto však na sošku nepremenil. Cenu akadémie dostal až v roku 2007, za celoživotný prínos pre filmovú hudbu. Najväčším ocenením však preňho vždy bude publikum aplaudujúce so slzami v očiach.
