Keď sa rozšírila zvesť, že po dvoch rokoch od veľkolepej prezentácie Štefana Schwartza v Slovenskej národnej galérii sa chystá v Bratislave jeho ďalšia výstava, nebolo príliš ťažké uhádnuť jej miesto. Ešte stále nová Galéria 19 na Lazaretskej ulici sa totiž za krátky čas stala obľúbeným priestorom aj pre výtvarníkov Združenia A - R, a to je už priama cesta aj k Štefanovi Schwartzovi.
Jej začiatky sa viažu ešte k 60. rokom, keď ho viacerí spoznali nielen ako príslušníka generácie, spojenej s nástupom abstraktného umenia do slovenského prostredia, ale tiež ako pedagóga na slávnej „šupke". A nezabudli naňho ani potom, keď sa Schwartz stal po emigrácii v šesťdesiatom ôsmom na dvadsaťročie „neexistujúcim" umelcom.
Abstraktné maľby a frotáže
Celkom logicky ho potom začiatkom 90. rokov vybrali medzi prvých laureátov ceny Christmas, ktorú združenie každoročne udeľuje slovenským a českým osobnostiam nielen za ich umeleckú tvorbu, ale aj za ľudské a mravné postoje v minulom režime.
Štefan Schwartz sa už zo Švajčiarska, kde pokračoval popri abstraktnej maľbe aj v originálnej technike frotáže, ale tiež v pedagogickej činnosti, natrvalo nevrátil. Stihol absolvovať aspoň pár návštev, najmä kvôli svojim výstavám. A keď vážne ochorel, poveril manželku Vieru, aby celé jeho dielo prišlo na Slovensko.
„Hoci sa vo svojich početných lyricko-abstraktných záznamoch programovo odkláňal od skutočnosti, predsa do jeho tvorby viackrát vstupovala, aby v nej nadobudla nový výtvarný i myšlienkový zmysel," povedala na vernisáži Katarína Bajcurová.
Tá skutočnosť mala často podobu banálnych vecí každodennej reality, ktorých čaro Schwartz objavoval a táto jeho výrazná tvorivá poloha dominuje aj na komornej výstave.
Filovo slovo bolo sväté
Odtlačky a frotáže dlažby, kanálových príklopov, firemných tabúľ, menoviek či domových nápisov pochádzajú z mnohých európskych miest. Neoceniteľnou pomocníčkou umelca, ktorý už od mladosti zápasil so značnými zdravotnými problémami, znásobenými osvienčimským utrpením, bola pri tejto fyzicky náročnej práci jeho manželka.
„Mnohokrát bol úplne vyčerpaný alebo z liekov na upokojenie taký omámený, že som ho musela na ulici viesť za ruku. Ťažké chvíle, keď ho všetko rušilo, sa striedali s radostnými, veď on bol človek veľmi zhovorčivý, plný humoru. Ale tá choroba ho vždy tlačila nazad," povedala pre SME pri svojej predošlej návšteve.
Pani Viera nechýbala ani teraz na vernisáži, kde sa stretla aj s Rudolfom Filom, Schwartzovým najbližším priateľom. „Nesmierne si ho vážil, Rudovo slovo bolo pre manžela sväté," povedala. O to viac ju potešila Filova vernisážová poklona: „Umenie zaznamenáva najautentickejšie zo všetkých ľudských aktivít charakter človeka. Jeho silu mám pred sebou výtvarne zapísanú."
