storočia. A ako je to u nás? Je u nás nejaká tradícia lúpeží obrazov a umeleckých diel?
Najväčšia lúpež obrazov na Slovensku bola filmová. Traja kamaráti v snímke Na krásnom modrom Dunaji (1994) „šlohli" slávnu Marilyn Andyho Warhola.
Text distribútora hovoril, že je to „súčasná bláznivá komédia o troch bohémskych kamarátoch, ktorých vzrušenie z dobrodružstiev na hranici zákona dovedie až ku krádeži". Veru. Keby traja kamaráti vykradli banku, bolo by to asi napísané inak - krádeže umeleckých diel sa nám zdajú akési aristokratickejšie ako tie normálne vulgárne „zlodejiny". A pritom aj krádež vzácneho obrazu je stále krádežou, pri ktorej miznú veľké hodnoty, spravidla navždy.
Viac šťastia a náhody
„Ak sa bavíme o štátnych inštitúciách, je paradoxné, že na to, ako sú diela chránené, nebolo krádeží po roku 1989 až tak veľa. Možno je to aj vec šťastia a náhody," hovorí výtvarný vedec Ján Abelovský z aukčnej siene Soga.
„Galérie majú denný a nočný režim, diela sú teda väčšmi ohrozené počas dňa. Strážia ich väčšinou dôchodcovia, ktorí nemajú dispozície na to zadržať prípadného páchateľa. Ak by tam galéria posadila profesionálnych ochrankárov, ich mzda by musela byť nepomerne vyššia. Toto je však rovnaké všade na svete. O to viac sa kradne v kostoloch. Tie sú chránené minimálne a zlodejom väčšinou stačí len trochu snahy," hovorí Abelovský.
Podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru SR Andrey Polačikovej majú krádeže umeleckých diel za posledných desať rokov výrazne klesajúcu tendenciu.
Kam idú ukradnuté veci?
Ukradnuté obrazy sa väčšinou nenájdu. Prípady ako Munchov Výkrik a Madonna z múzea v Osle, ktoré polícia vypátrala, sú skôr výnimočné.
„Veľa som počul o rôznych záhadných fanatických zberateľoch, ktorí túžia vlastniť obraz aj za cenu, že je ukradnutý. Pravda je však taká, že takéhoto zberateľa ešte nikto nikdy nevidel. Inak, aj kúpa kradnutého predmetu je trestný čin," komentuje Abelovský. Kunsthistorik tvrdí, že obrazy končia často ako nepredajné niekde navždy skryté. Ak zlodej vidí, že sa dielo nedá predať, tak s ním už radšej nemanipuluje, lebo to je riskantné. Možno by ho aj rád vrátil, ale nevie ako.
V roku 1991 zmizli zo Slovenskej národnej galérie vzácne obrazy. Zo spoluúčasti obvinili aj dvoch zamestnancov galérie. Aj títo páchatelia si vedeli naplánovať krádež, ale už nedomysleli, čo potom s obrazmi spraviť. A to bol medzi ukradnutými obrazmi aj František Kupka, ktorý je atraktívny aj v zahraničí.
Podobný prípad sa stal v roku 2006, keď ukradli v levickom múzeu päť obrazov Martina Benku, Janka Alexyho a Edmunda Gwerka. Všetko kvalitné diela, ale predať sa dajú iba na území Čiech a Slovenska.
„Mimochodom, aj táto krádež sa stala cez deň, v návštevných hodinách a akcia trvala tri minúty. Podľa riaditeľa múzea Jána Dana boli zlodeji asi odborníci na umenie - spomedzi 31 vystavených obrazov si vybrali diela autorov, ktorí sú na trhu najžiadanejší a najznámejší."
Návrat strateného diela
Obrazov z „lúpeže storočia" v Paríži sa podľa všetkého zlodeji tiež tak ľahko nezbavia. Riaditeľ múzea Palais de Tokyo Pierre Cornette de Saint-Cyr pre agentúru AP uviedol, že ukradnuté obrazy sú nepredajné preto, že sú vo všetkých krajinách známe. „Páni zlodeji, ste imbecili, a teraz ich vráťte," povedal.
„V niektorých prípadoch je podozrenie, že sa obrazy kradnú na objednávku, doposiaľ to však nebolo ani v jednom prípade preukázané," uvádza hovorkyňa Policajného zboru SR Andrea Polačiková a dodáva, že za najväčší úspech polície v poslednom období možno považovať nájdenie vzácneho starožitného obrazu uhorského kráľa svätého Štefana z 18. storočia v hodnote asi 17-tisíc eur. Ten v októbri 2009 ukradli z rímskokatolíckeho kostola v obci Žitavce v okrese Nitra a v pomerne krátkom čase po krádeži ho polícia vypátrala a vrátila majiteľovi.
Pozor na obrazy
„To, čo máme v našich zbierkach, sa nedá porovnať s hodnotami, ktoré sú vo veľkých galériách vo svete. Niektoré diela nie sú ani ocenené - mnohé sa nakupovali ešte za komunistov, keď bola ich cena z dnešného pohľadu úplne smiešna. Takže preto ani nie sú poistené, nevraviac o tom, že na poistenie by galérie nemali financie," vysvetľuje Abelovský.
Na Slovensku máme dvadsať až tridsať súkromných zberateľov, o ktorých sa vie, že majú doma hodnoty - tí mávajú diela zabezpečené lepšie ako štátne inštitúcie. Ide väčšinou o solventných ľudí a tí si môžu dovoliť solídne zabezpečenie. Ak má však niekto obrazy len tak v bežne chránenom byte, riskuje.
V decembri minulého roka 61-ročnému zberateľovi v bratislavskom Ružinove ukradli sedem vzácnych obrazov významných slovenských maliarov ako Vincent Hložník či Štefan Bednár. Škoda je takmer 100-tisíc eur. Ide o jednu z najväčších krádeží zo súkromnej zbierky.
Škoda približne 30-tisíc eur vznikla aj majiteľovi obrazu, ktorý ukradli z popradského bytu. Zlodej sa spustil zo strechy na lane.
Pred dvoma rokmi si zlodej v Košiciach z povaly neobývaného domu odniesol jedenásť obrazov a majiteľke spôsobil škodu skoro 50-tisíc eur.
Ďalšie prípady
Za najväčšiu krádež na Slovensku sa považuje prípad v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Vo februári roku 2004 nahlásili zástupcovia múzea na políciu zmiznutie starožitných hodín z expozície šľachty, ako aj zmiznutie viacerých zbierkových predmetov z depozitára keramiky a skla.
Mimoriadna inventúra celého zbierkového fondu však ukázala, že bolo odcudzených vyše tisíc rôznych umeleckých predmetov a že spôsobené materiálne škody sa tu pohybujú rádovo v niekoľkých miliónoch korún, pričom kultúrno-historická ujma je pre spoločnosť a jej kultúru nevyčísliteľná.
Zmizlo aj niekoľko vzácnych umeleckých obrazov, medzi inými Smrť Adonisova a Venuša a Adonis (na snímke) Marca od Antonia Franceschiniho, Bologna (1648 - 1729) z pôvodnej obrazárne grófa Brunswicka z Dolnej Krupej.
Za najbizarnejšiu krádež sa dá považovať odcudzenie obrazu v čakárni u známeho gynekológa Jozefa Ravingera. Dvaja známi nitrianski zlodeji Ladislav Solaš a Mário Hilkovič sa rozhodli zobrať si ho v januári na Tri krále napoludnie.
Pod dohľadom webových kamier zvesili veľký modrý obraz a hneď ho išli predať. Majiteľ záložne však obraz spoznal, keďže u gynekológa rodila jeho žena, a oznámil zlodejom, že si ho nechá a vráti majiteľovi. Tí bez reptania súhlasili, ale nechali si vyplatiť euro na pivo.
