Do inscenácie Gogoľových Hráčov zapojili v SND mladú generáciu a dopadlo to celkom nádejne.
Falošné karty, profesionálni i amatérski podvodníci, zlodeji kričiaci urazene, nech chytia zlodeja – nemusíme priveľmi dlho rozmýšľať nad aktualizačnými momentmi, ktoré mohli mať inscenátori pri výbere Gogoľových Hráčov na mysli. Dramaturgicky nie je tento titul nijakým inovatívnym hazardom, skôr ide o stávku na istotu. Veď túto hru už nejeden súbor pretavil do dlhotrvajúceho diváckeho úspechu.
Recenzia: Hráči
Činohra SND Bratislava
Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Hráči
Dramaturgia: Peter Pavlac Scéna: Jozef Ciller. Kostýmy: Milan Čorba. Hudba: Peter Mankovecký a.h. Preklad a réžia: Ľubomír Vajdička
Hrajú: Marián Geišberg, Jozef Vajda, Peter Trník, Martin Šalacha, Vladimír Obšil, Juraj Slezáček, Michal Jánoš, Alexej, sluha: Dominik Gajdoš, Michal Tomasy
Premiéra: 29. a 30. mája 2010
Vzácny bonus
Vďaka scénografovi Jozefovi Cillerovi sme v sterilne pôsobiacom modernom hoteli. Jediné, čo pripomína Rusko 19. storočia, sú mená hlavných postáv. Chlapi v dobre padnúcich oblekoch zo salónu Milana Čorbu čosi riešia nad kartovým stolom – to môže na fotkách vyzerať ako zaručený recept na nudu. Bonusom tejto produkcie režiséra Ľubomíra Vajdičku je však našťastie jemný, inteligentný humor, ktorý je na našich javiskách veľmi vzácny.
Jozef Vajda sa ako hlavný podvodník Utešiteľnyj vyvaroval kŕčovitosti, jeho suverenita pôsobí prirodzene. Ani Marián Geišberg ako jeho protihráč Icharev si nekradne nevhodne pozornosť, dlhý čas akoby len zostáva v úzadí, počká i na svoje záverečné sólo, ktorého pointu sa nepatrí prezrádzať. Juraj Slezáček v hviezdnej forme zabezpečil krátky, ale nezabudnuteľný výstup starostlivého otecka. To isté sa dá povedať aj o karikatúre bankového úradníka, ktorú do hry dodal Vladimír Obšil.
Herecky veľmi sľubný výkon podal Michal Jánoš v postave budúceho husára, ale napríklad aj Martin Šalacha.
Bank ešte nepadol
Zapojenie najmladšej generácie dopadlo celkovo nádejne. V úzadí zostal azda iba Peter Trník, ktorý ponúkol len svoj bežný štandard.
Režisér sa jemne pohráva s rytmizovaním, opakovaním situácii, takmer na každý krok bola vypočítaná až takmer filmovo napínavá hudba Petra Mankoveckého.
Rekvizít je minimum, ale sú funkčne využité. Archaickým artefaktom je revolver, ktorý čo-to prezrádza o vrstvách divadelnosti základnej gogoľovskej situácie. Bank hereckej exbihície síce nepadol, ale divák nebude mať pocit, že ho podviedli.
