Všetci vedeli, že to nebude ani poriadna šou, tobôž súťaž songov. No (ne)spev niektorých účastníkov dokázal prekvapiť aj ostrieľanejších. Našťastie, Hubinák s Balážom nedopriali prípadným poslucháčom veľa potešenia sledovať rôzne eurázijské pokusy o modernú hudbu, ktoré boli aj v lepšom prípade len slabou kópiu niečoho iného. Napokon, aj nemecká víťazka Lena bola len nepodarenou Duffy, ktorá sama osebe tiež nie je bohvieaký zázrak.
Napriek tomu sme sa dozvedeli, že eurodancefloor stále jestvuje, turbofolk už nie je iba výsadou balkánskych národov a široké stepi ázijských pseudoľudoviek fascinujú aj strednú Európu. Ak čírou náhodou milujete hudbu, museli ste skonštatovať čosi podobné ako rozhlasoví moderátori: že už po pár skladbách ste sa tešili, kedy sa celá Eurovízia skončí. A rovnako by ste radšej spali alebo sa hrali nejakú internetovú hru. Tohto dojmu vás však mal zbaviť údajný rozhlasový „program roka“. Bohužiaľ, nezbavil.
