Kde pravda nemá miesto

Sugestívne a dôveryhodne je vo filme Zelená zóna zrekonštruovaná realita z vojnového Iraku. Výrazne s tým kontrastuje umelý a vykonštruovaný príbeh svojhlavého hlavného hrdinu, dôstojníka Roya Millera.

Poručík Miller má po invázii americkej armády hľadať v Iraku zbrane hromadného ničenia. Namiesto toho zistí, že všetko je podfuk a špinavá hra. A o svojich zisteniach priamo z frontu informuje celý svet. Škoda, že v skutočnosti takých Millerov niet.

Bournov Bagdad

Paul Greengrass odmalička nakrúcal amatérske filmy, animované horory aj dokumenty. Po absolvovaní univerzity pripravoval televízny program World in Action o neuralgických bodoch nášho sveta. Spolupracoval s Petrom Wrightom na škandalóznej a zakázanej knihe Spycatcher o britskej tajnej službe MI5. V roku 1989 získala jeho dráma Resurrected o britsko-argentínskom konflikte na Falklandských ostrovoch viacero cien z berlínskeho filmového festivalu. Trinásť rokov nato si z Berlína odniesol hlavnú cenu Zlatý medveď za Bloody Sunday – drámu o masakre v meste Derry.

Napriek tomu ho poznáme najmä vďaka trilerom Bournovo ultimátum a Bournov mýtus.
Temné sprisahania, stojace za mocenskými snahami veľmocí, tvoria i základ Zelenej zóny, adaptácie bestselleru šéfa bagdadskej redakcie denníka Washington Post Radžíva Čandrasekarana Imperial Life in the Emerald City: Inside Iraq's Green Zone.

A pretože v hlavnej role účinkuje predstaviteľ Bournea Matt Damon, Zelenú zónu označujú aj ako Bournov Bagdad. Na rozdiel od mnohých iných drám s témou Iraku šikovne a úspešne spája realistickú vojnovú drámu s politikou a čistokrvným trilerom.

Čo je v Iraku

Greengrass zdokonalil svoj vycibrený akčný štýl. Hoci film vznikal v Maroku a mnohé z reá〜lií i zbraní (vrtuľníky Black Hawk) vznikli až počas dokončovania filmu v počítačoch, obraz nezaprie Barryho Ackroyda, nominovaného na Oscara za kameru vojnovej drámy z Iraku Smrť čaká všade. No kým snímka Kathryn Bigelowej skúmala vplyv vojny na dušu jednotlivca, Greengrassova Zelená zóna využíva realitu a fikciu na zabávanie publika dobrodružným príbehom.

Hrdinom je poručík Roy Miller (štandardne dobrý Damon), poverený pátraním po skladoch zbraní hromadného ničenia, ktoré pre USA boli hlavným argumentom vpádu do Iraku. Postupne však zisťuje, že Irak sa stal predovšetkým miestom konfliktu záujmov rôznych konkurenčných, prevažne amerických mocenských štruktúr, kde pravda, spravodlivosť ani česť nemajú nijaké miesto.

Patetická zásadovosť

Šťastný bol nápad obsadiť vedľajšie postavy amerických vojakov nehercami – veteránmi irackej vojny. Lenže na presvedčivom realistickom pozadí sa až príliš vyníma vykonštruovanosť, umelosť a nedôveryhodnosť ústredného príbehu zanovitého a svojhlavého dôstojníka, ignorujúceho rozkazy, nariadenia, zdravý rozum i pud sebazáchovy.

Millerova zásadovosť, odvaha a spravodlivosť v kontraste so sugestívne rekonštruovanou vojnovouj atmosférou nadobúdajú neúprimný, tézovitý až patetický tón. Hoci scenár napísal ostrieľaný Brian Helgeland (má Oscara za L. A. – Utajené skutočnosti), postavy sú ploché a zápletka, hoci sa odvíja svižne a podľa všetkých pravidiel, nemá čím prekvapiť.

Zelená zóna je film, ktorý klame telom. Z formálnej stránky je nakrútený tak dobre, až pôsobí ako dokumentaristická vojnová dráma so silným politickým podtextom. V skutočnosti však nie je nič iné ako akčný triler okorenený dávkou paranoje.