BRATISLAVA. Trom najvyšším ústavným činiteľom poslali otvorený list, pod ktorý sa podpísali zhruba tri desiatky umelcov a teoretikov umenia. Nesúhlasia "so zámerom umiestniť jazdeckú sochu kráľa Svätopluka od dvorného sochára KSS Jána Kulicha v areáli Bratislavského hradu".
K signatárom patria okrem iných vedúci Ateliéru súčasného obrazu Fakulty umení Technickej univerzity Košice Rudolf Sikora, kurátor a teoretik umenia Slovenskej národnej galérie Aurel Hrabušický, vedúci Katedry pedagogiky výtvarného umenia Trnavskej univerzity Blažej Baláž, vedúca Ateliéru IN Ilona Németh a vedúci Neateliéru Dezider Tóth, obaja z Vysokej školy výtvarných umení, kurátor Galérie Cypriána Majerníka a šéfredaktor novín Jazdec Richard Gregor, prezident AICA-Slovakia, riaditeľ galérie SPACE a šéfredaktor časopisu Flash Art CZ/SK Juraj Čarný či riaditeľ kultúrnych zariadení Petržalka Ladislav Snopko. Sochu by mali odhaliť v nedeľu za účasti najvyšších politických osobností Slovenska.
Autor má komunistickú minulosť
Prvá výhrada umelcov smeruje voči Kulichovi, ktorý je úzko prepojený s normalizáciou a bol členom Ústredného výboru KSS. "Autora sochy, popredného funkcionára už po niekoľký raz verejne rehabilitujete a bagatelizujete jeho normalizačné zásahy do slovenskej kultúry a umeleckého školstva - ako konsolidačný rektor Vysokej školy výtvarných umení v období rokov 1973-89 bránil množstvu výrazných talentov v štúdiu," píšu v liste umelci. Fakt, že autorom je normalizátor, je podľa umelcov dôkazom dvadsaťročného vývoja Slovenska nie k "sebareflexii, ale k opätovným deformáciám a tichému návratu starých kádrov."
Ako píšu umelci, toto nie je prvý prípad využitia komunistických umelcov. Ján Kulich robil aj bustu Jozefa Miloslava Hurbana a sochu Vítanie pred budovou parlamentu, Ladislav Berák je autorom busty Andreja Hlinku v národnej rade a Ľudmila Cvengrošová busty Alexandra Dubčeka pred parlamentom, upozornili umelci. "Na takéto inštitúcie nemôžeme byť nikdy patrične hrdí. Politikmi objednané diela zrkadlia mentalitu zadávateľov, sú výsmechom a diskreditáciou odbornej verejnosti. Vysielajú o Slovensku zlý signál do sveta. Vizuál slovenskej politickej elity je aj po viac ako dvadsiatich rokoch od Nežnej revolúcie evidentne normalizačný."
Námet vraj do 21. storočia nepatrí
Autorstvo sochy nie je jedinou vecou, s ktorou majú umelci problém. Prekáža im aj obsahový námet sochy, o ktorom tvrdia, že politici chcú doháňať 19. storočie. V liste Svätopluka titulujú kráľom v úvodzovkách.
"Nepotrebujeme dobiehať 19. storočie, potrebujeme diela, ktoré nás prinútia uvažovať a zanechajú svedectvo o svojej dobe. Svojím krokom ste toto myslenie u občanov Slovenska opäť nepodporili. Vytvárajme diela, ktoré nebudú historizujúcim paškvilom," vyzývajú umelci. "V predvolebnom čase a bez odbornej diskusie ste do verejného priestoru arogantne umiestnili ďalší pseudosymbol, ktorým demonštrujete návrat k normalizačnej estetike," hnevajú sa umelci.