Aká bola pocta Hummelovi

Bratislavský rodák, klavírny virtuóz, skladateľ a dirigent Johann Nepomuk Hummel (1778-1837) bol dieťaťom šťasteny. Ako osemročný sa stal Mozartovým žiakom, prvé významné angažmá získal vďaka Haydnovi a s Beethovenom ho spájalo celoživotné priateľstvo. Na prelome 18. a 19. storočia bola sláva týchto dvoch hudobníkov dokonca porovnateľná.

Okrem rešpektu klasikov sa Hummel tešil i obdivu romantikov. Robert Schumann sa neúspešne pokúšal stať jeho žiakom, hudobnú spriaznenosť so Chopinom nemožno prepočuť. Hummelov odkaz v Bratislave okrem klavírnej súťaže už piaty rok intenzívne pripomína aj medzinárodný hudobný festival Komorné dni Johanna Nepomuka Hummela, organizovaný Spoločnosťou J. N. Hummela.

V spolupráci s Vysokou školou múzických umení a Konzervatóriom Josepha Haydna ponúkol festival aj tento rok koncert poslucháčov spomínaných škôl, nechýbali recitály s Hummelovým klavírnym dielom a komornou hudbou. Záver podujatia patril orchestru dobových nástrojov Solamente naturali a sólistom (E. Šušková, R. Míčová, G. Hübnerová, A. Karasiak, M. Mikuš) pod taktovkou dirigenta Didiera Talpaina. Talpain, pôsobiaci na Slovensku aj ako francúzsky kultúrny atašé, sa počas svojho pôsobenia stal jedným z najaktívnejších propagátorov Hummelovej tvorby. Minulý rok vyšla v Pavian Records nahrávka sakrálnych diel, ktorú zrealizoval so Solamente naturali, s týmto súborom uviedol začiatkom roku v SND koncertne aj Hummelovu operu Mathilde de Guise. Na piatkový záverečný koncert festivalu dirigent zvolil Cherubiniho žalospev Chant sur la mort d´Haydn.

Do kategórie hudobných rarít patrila i novodobá svetová premiéra Hummelovej monodrámy Dankgefühl einer Geretteten (Poďakovanie zachránenej) z roku 1799, vďakyvzdanie cisárovi za pomoc pri katastrofálnych povodniach. Vyvrcholením večera sa stala slovenská premiéra Hummelovej Omše d mol, v ktorej sa zaskveli Solamente naturali pod vedením koncertného majstra Miloša Valenta, koncentrovaný výkon podal i Spevácky zbor Lúčnica. Škoda len, že Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca bola na veľký zvuk tohto obsadenia trochu primalá.

Autor: Andrej Šuba