Je mi cudzie spájať sa do skupín

Aj spisovateľská samota nad textom je emocionálnou väzbou, tvrdí Víťo Staviarsky.

Víťo Staviarsky (1960) po štúdiu na FAMU pracoval ako kulisár v Národnom divadle v Prahe, ako ošetrovateľ v psychiatrickej liečebni v Prahe-Bohniciach a na záchytke v Prešove, dnes je podnikateľom.(Zdroj: ANDREA KALINOVÁ)

Záchytka je po Kivaderovi druhou knihou VÍŤA STAVIARSKEHO, a aj jeho druhou finálovou účasťou v Anasoft litere. „Kivader sa mi tvoril ľahko – vznikal v mysli, Záchytka zasa pod dojmom prežitého, je pravdivejšia. No, bohvie, čo je pravdivejšie, veci zažité, či fakty, alebo hra našej fantázie.“



Na úvod nie veľmi originálna otázka: Prečo ste začali publikovať až ako štyridsaťsedemročný?
„Ale veď boli i takí, čo začali ešte neskôr, napríklad Hrabal. Publikovať som začal časopisecky v roku 1987. Poviedky. Na ich základe ma vzali na FAMU, čo ma nasmerovalo k filmu. V 90. rokoch som napísal zbierku absurdných grotesiek, ktorá knižne nevyšla. Potom som s písaním literatúry prestal. Živil som rodinu. Keď deti vyrástli, k písaniu som sa vrátil.“

Viackrát ste povedali, že na Slovensku sa nedá živiť scenáristikou. Prečo je pre vás problém napísať komerčný scenár a zarobiť si tak na kvalitný film?
„Mnohí sa takto živia a utekajú od literatúry k televíznym seriálom. Ja to robím opačne. Prebehol som k literatúre, hoci zaberá čas a honoráre sú nedôstojné. Mne sa však písať seriály nechce, otravovalo by ma to.“

Fórum kritiky

Staviarsky zjavne neholduje zbytočným slovám, vyfintenému štýlu, ani ich nepotrebuje, má skvelé prostredie, má svoje skvelé postavy, schopnosť vidieť, talent rozprávať a - a to je vždy znova a znova dôležité - humor. Víťo Staviarsky má svojich hrdinov neodolateľne rád, vie, že aj špina niekedy špinou nebola, alebo ňou raz možno už nebude. Z dna na povrch vyzdvihuje literárne krásno.

Zuzana Mojžišová
.týždeň

Kúpanie

(Úryvok)

Dementný dedo Hláčik sedí vo vani, Lacko si k nemu sadá oblečený a vysúva ho z vane.
„Čo je?“ pýtam sa.
„Kúpem sa,“ vraví mi Lacko s blaženým úsmevom.
„Umy si hlavu!“
„Rozkaz!!!“
Vyleje si na hlavu litrový šampón. Pacienti kričia. Šampónu viac nie je. Po kúpaní zostáva Lacko sedieť vo vani. Voda je špinavá, studená, no on tam sedí oblečený, v úplnej pohode a fajčí. Vyženiem ho. Pošlem ho vyprať si trenírky. On si však vypral pyžamo, plášť, ponožky, papuče, posteľnú plachtu, vankúš, paplón a naostatok i matrace. Na nové, suché pyžamo si obliekol mokré trenírky.

Odmietate komerciu vo filme aj literárny gýč. Ako (ak) chcete ovplyvniť edičnú (trhovú) politiku, keď sa riadi požiadavkami väčšiny?
„Dostojevskij tvrdil, že svet spasí krása, no zároveň hrozil, že ho zaplavia šlendriáni. Platí asi skôr to druhé, hoci by ho krása spasiť mohla. Bol by som radšej. Braku a komercie je stále viac. Spisovateľ pod ekonomickým tlakom podlieha chuti napísať bestseller a vyliečil by si tak ekonomické boľačky. Ale možno keby sa kvalitnej slovenskej literatúre robila taká masívna reklama ako gýču, predávala by sa takisto dobre.“

Aká je úloha kritiky pri vytváraní súčasných hodnôt?
„Mala by oddeľovať zrno od pliev. Nie v kabinetoch. V recenziách. Lebo potom zaplavia priestor iba promotéri chváliaci brak.“

Vplyv filmu je badateľný predovšetkým na tvare vašich próz, ale aj na vizualizácii a dynamike sekvencií.
„Pri písaní musím vidieť obraz. A potom tužkou škrtám, akoby som strihal. Dokonca ešte viac škrtám, ako píšem. Dôležitá je však vnútorná podobnosť s filmom. Dej a charaktery.“

Aké sú zásadné rozdiely medzi dobrým scenárom a prózou?
„Scenár je dramatické dielo, próza nie.“

Prečo vás inšpirujú najmä ľudia z periférie? Postavy zo Záchytky ste mohli stretnúť vo svojom živote, ale čo Kivader a rómska problematika?
„Z okna mám výhľad na cintorín. Za ním sú rómske bytovky. Dnes stretávam viac postáv z Kivadera než postáv zo Záchytky. A ešte stretávam aj pohrebné sprievody. V zamestnaniach sa stále motám okolo ľudí zo sociálnej periférie. Emócie tu vybuchujú prudkejšie, vášnivejšie tryská smiech, tí ľudia nie sú často rafinovaní, komplikovaní a neurotickí. Sú plnokrvnejší a možno menej nudní.“

Vaše prózy majú špecifický humor. Ide o obranu alebo až prežitie?
„Rád sa smejem, keď píšem, je pre mňa dobrý signál, že ma to baví. Napríklad, keď na nejakej postave objavím zaujímavý charakteristický rys a potom sa pustím do jeho rozvíjania a k tomu sa pridruží ako na retiazke nový nápad, teším sa, že ho rozviniem, a to ma rozosmieva. Postavy sa možno tým tešením nakazia. Ale rád sa smejem aj v živote, hoci mi úsmev niekedy na tvári zamŕza, najmä keď otvorím schránku s účtami... Je to zrejme daň za smiech.“

Čítali ste túto knihu a páčila sa vám? Dajte jej svoj hlas čitateľa v ankete - kliknite.

Nemáte pocit literárneho outsidera? Autori vašej generácie vstupovali do literatúry pred rokom 1989, ponovembroví debutanti píšu väčšinou inak ako vy.
„Pocit outsidera nemám, lebo byť na okraji mi absolútne vyhovuje, som totiž už od mladosti programový individualista a spájať sa do skupín mi je celkom cudzie. Fajčiarsky krúžok niekde pri popolníku pred budovou je asi jediný spolok, ktorý som ochotný strpieť. Uznávam iba emocionálne väzby. Priateľstvo, lásku, rodinu. Aj spisovateľská samota nad textom je asi taká emocionálna väzba.“

Máte evidentné pochopenie pre slabosti svojich postáv. Prečo?
„Človek so slabosťami mi je bližší, je pestrejší. So svojimi chybičkami krásy, o ktoré sa fantázia dokáže oprieť, hravo ich rozvíjať, zasmejem sa a odrazu paf, mám pred sebou charakter. Pracujem metódou empatie, do svojej postavy sa ponáram ako soľ do kúpeľa. Musím sa ňou na chvíľu stať. Je to zážitok takmer až vnútorne hmatový. Píšem postavy dokonalo nedokonalé.“

Vaše deti sú umelecky nadané. Čo si myslíte o vplyve rodiny na kultúru človeka?
„Súhlasí. Všetky sú nadané. A pevne dúfam, že sa tu u nás na Slovensku nepohybujeme celé generácie iba v bludnom kruhu. A tiež dúfam, že nebudú musieť v budúcnosti odpovedať novinárom na nie veľmi originálnu otázku: Prečo ste začali s tvorbou až tak neskoro, ako štyridsaťsedemročný?“

Oplatí sa veru písať aj malé knižky

Keď som s päťkilogramovým balíčkom Kivaderov pod pažou dorazil do Európskeho domu v Kodani, kde sa mala uskutočniť čítačka, dívali sa na mňa tak trochu ako na Odysea. O mojej dobrodružnej ceste už niečo vedeli.

„Ste akčný muž!“ vítal ma český veľvyslanec Zdeněk Lyčka, iniciátor večera v Dánsku, veľký literárny fanúšik, publicista a prekladateľ, ktorý celú akciu moderoval.

Cestu som mal naozaj zlú. Rýchlik, ktorým som šiel, zrazil človeka. Než polícia prípad vyšetrila, zmeškal som lietadlo z Prahy do Kodane. Slovenskému veľvyslanectvu som musel telefonicky oznámiť, že misia Kivadera v Dánsku je zmarená, vraciam sa domov. Lenže oni nástojili: „Príďte za každú cenu! Letenku preplatíme.“ Nuž som počúvol. Ďalšia starosť mi pribudla ráno v Prahe. Nová letenka stála šesť tisíc korún a ja som mal vo vrecku päťdesiat eur.

No nebol som jediným akčným mužom v hre. Slovenský veľvyslanec uviazol na Islande pre chrliacu sopku. Ale už bol vraj na ceste. „Á už je tu! Zoznámte sa!“

Literárny večer Noc literatúry mal dánskemu publiku predstaviť troch súčasných autorov z Poľska, Česka a Slovenska. Poľsko reprezentoval Wojciech Kuczok s knihou Gnój, ktorá mu vyniesla cenu Niké, českú obec zastupoval Jiří Holub s knihou Kolik váži Matilda. Slovensko som zastupoval ja, s knižkou Kivader. S takou maličkou knižkou, že sa zmestí do dámskej kabelky. S miernym pocitom závisti som zazeral na tristostránkové knihy svojich kolegov a zastrájal sa, že nabudúce napíšem knižku oveľa hrubšiu.

Každý z autov prečítal dve strany v rodnom jazyku, ostatok bol v dánčine. Prekladu Kivadera sa ujala pani Iboja Wandall-Holm, spisovateľka slovenského pôvodu žijúca v Dánsku. Neskôr, keď sa rozvinula beseda, na prekvapenie našich ľudí z veľvyslanectva, šlo najviac otázok na Slovensko. Dánski publicisti i vydavatelia sa živo zaujímali o našu literatúru, ktorá je pre nich vcelku neznáma. Pýtali sa i na literárnu súťaž Anasoft litera. Ukázalo sa však, že slovenskú literatúru nemá do dánčiny takmer kto prekladať.
Balíček s Kivaderom sa vypredal. Nevláčil som ho so sebou zbytočne. Kupovali krajania i Česi, údajne i Dáni. Na pamiatku. Ako pohľadnicu. Pár podpisov, krátka reč s dánskym vydavateľom, výmena kontaktov. Museli sme už ísť.

Večera u veľvyslanca. Príjemní ľudia, títo manželia Goliánovci. Vypili sme trochu vínka, ale po tých našich dobrodružných cestách sme boli unavení. Boli sme aj spokojní, že Slovensko obstálo. Bola to vydarená akcia. A tu, celkom na záver mojej cesty, som sa dozvedel, kto bol jej iniciátorom. Veľvyslancova manželka. Kúpila si Kivadera na cestu. Schválne takú malú knižku, aby sa jej zmestila do kabelky. A keď si ju prečítala, rozhodla sa, že jej autora pozvú na literárny večer. Oplatí sa teda písať aj malé knižky!

Víťo Staviarsky

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  4. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  5. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  6. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  7. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  9. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  10. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 251
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 207
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 119
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 957
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 543
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 792
  7. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 4 591
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 410
  9. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 361
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 341

Téma: Anasoft litera


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

U. S. Steel namieta sudcov: Hovorili skôr, než mali

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

KOMENTÁRE

Severokórejská červená línia je veľmi tenká

Kľúčovú rolu v krotení diktátora Kima hrá Čína.

EKONOMIKA

Štátni plynári majú nového riaditeľa, stal sa ním bývalý šéf tajných

Generálnym riaditeľom SPP ostáva Štefan Šabík.

Neprehliadnite tiež

Divadlo z Pasáže o láske: Neprebudený je tu ktosi iný ako Ondráš Machuľa

Herci s mentálnym hendikepom v novej hre najviac riešili partnerský trojuholník

Johnny Depp skrachoval. Nechajte ho, sám to tak chcel

Za mesiac minie dva milióny, víno ho stojí tridsaťtisíc. Náhradu žiada na súde.

Tej chvíle sa Tom Hanks bál. Pobozkal sa s Antoniom Banderasom

Zomrel režisér Jonathan Demme. Pozrite si jeho revolučné filmy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop