Ružový medvedík putuje domov. Mohol by to byť aj veľmi dojemný príbeh, keby sa Jan Svěrák nerozhodol, že to bude poriadny akčný film. Mimochodom, bábkový.
BRNO, BRATISLAVA. Kuky je made in China, ale to neznamená takmer nič. Podstatné je, že sa dokáže vrátiť zo smetiska na okraji mesta až do detskej izby osemročného Ondra. Len preto, že mu srdiečko nedovolí rešpektovať rodičovské rozhodnutie, že už je starý a že patrí do koša.
Rozpráva o ňom nový film Jana Svěráka, ktorý je už od polovice mája v českých kinách. Je v nich hitom, aj keď nie takým veľkým, ako boli Vratné lahve, a v júli sa bude premietať v hlavnej súťaži na festivale v Karlových Varoch.
Toto nakrúcajú Česi
Žánrové zaradenie filmu Kuky se vrací môže byť rozmanité. Také rozmanité, aké rozličné sú názory všakovakých lesných bytostí, ktoré na svojej ceste domov stretáva. Kto ten Kuky vlastne je? „Hej, si nebezpečný, alebo len robíš svaly?,“ pýtajú sa ho najprv. Potom si všimnú, že v noci síce dokáže zaspať sám, ale len nerád, a v istej chvíli zas dokonca majú podozrenie, že je to obyčajný maznáčik. A ich z toho v podstate až strasie.
Z toho vyplýva, že v lese neboli na pobyt ružového macíka príliš kamarátsky naladení. Postavil sa za neho len miestny starosta Kapitán von Hergot. Kukymu na ceste domov pomáha a má na to prosté vysvetlenie („sa stratil, tak aby sa tu nemotal, ide so mnou“), ale aj tak má problém svoj postoj obhájiť. Preto je Svěrákova novinka nielen rozprávkou, ale zároveň aj akčným filmom s typickými znepriatelenými tábormi a skvelou naháňačkou v autách. „Keby sme to nakrúcali so živými hercami, boli by to megascény, horiaci kamión by vybuchoval,“ hovorí v sprievodnom filme o filme Jan Svěrák. „Ale také filmy nakrúcajú Američania. My Česi si to môžeme dovoliť s bábkami. Kuky je teda taký Indiana Jones v malom.“
City z úzadia
Film Kuky se vrací kombinuje bábkové scény a menej početné scény so živými hercami. Jan Svěrák ho tentoraz nenakrúcal podľa scenára svojho otca Zdenka, napísal ho sám. A vraví, že si v ňom pospomínal na fantazijné predstavy – v detstve také samozrejmé a v dospelosti ohrozené.
Zdeněk Svěrák zostal teda v úzadí, jeho úlohou bolo nadabovať hlas Kapitána von Hergota (za ostatných lesných podivínov hovoria Pavel Liška, Jirka Macháček, Ondřej Větchý). Sám však hovorí, že obmedzenosť jeho prítomnosti bola len zdanlivá: „Keď som počul tú poetiku a štýl dialógov, pochopil som, že pochádzajú z našej rodiny.“ Teda, inými slovami, pochádzajú od neho samého.
To sa prejavilo na tom, že vo filme je veľmi veľa citu a málo sentimentality. Keď prší a plyšovému Kukymu je do plaču, pretože zle schne, Kapitán von Hergot ho zahriakne: „Neľutujte sa furt.“ A keby chcel Kuky spochybňovať význam svojej existencie, od Hergota počuje ešte ostrejšiu výčitku: „Nikdy netvrďte, že ste len blbá hračka!“
