Sarah Watersová sa koncom 90. rokov stala hviezdou britskej literárnej scény vďaka viktoriánskej trilógii. České Argo vydalo v roku 2008 jednu z jej častí s názvom Zlodejka a nedávno sa prekladu dočkal aj kontroverzný autorkin debut, ktorý v Británii odmietlo desať knižných domov.
Román Špičkou jazyka však nie je, akoby jeho obálka mohla naznačovať, prvoplánovo erotickou novelou. Je to skôr príbeh o dospievaní jednoduchého dievčaťa Nancy, ktoré nepozná nič iné len vidiecku reštauráciu, kde jej otec predáva ustricové špeciality. Až kým sa nedostane do varieté, kde v mužskom kostýme spieva slečna Butlerová, do ktorej sa Nancy zamiluje.
V kabaretných predstaveniach koncom 19. storočia neboli vystúpenia nakrátko ostrihaných dievčat ničím výnimočným. V románe Sarah Watersovej však slúžia ako pozadie príbehu o prvej láske a strate ilúzií. Nancy nakoniec z rybárskej dediny odíde do Londýna, kde sa s Kitty Butlerovou nedelí len o potlesk publika, ale aj o posteľ.
Keď sa Kitty rozhodne vydať za svojho „agenta", Nancy sa ocitá na ulici. Žije v zúfalých podnájmoch a pochybným spôsobom sa snaží prežiť a zlepiť svoj svet rozbitých ideálov o večnej láske. Nancy pripomína rozprávačov z Dickensových románov. Na nič sa nehrá, je jednoduchá a úprimná a o to viac presvedčivá. Používa svoj vlastný jazyk, ktorý sa nemení podľa toho, v akej spoločenskej vrstve sa práve ocitla.
Čitateľa sprevádza Londýnom obrovských sociálnych rozdielov. Od zákulisia lacných divadiel a kabaretov cez chudobince a ulice, kde sa predávajú dievčatá prezlečené za vojakov, až po dekadentné večierky v salónoch bohatých starých dám. Práve jedna z nich si Nancy vyhliadne na ulici a spraví z nej súčasť svojho bizarného životného štýlu.
Práve pre explicitné zobrazenie Nancynho života a sexuálnych scén so starnúcou vdovou mala britská BBC v roku 2002 problém s odvysielaním trojdielnej adaptácie tohto románu. Zástupcovia BBC však obvinenia dmietli prirovnaním tohto televízneho filmu k spracovaniu Molly Flandersovej od Daniela Defoa.
Watersová v jednom z rozhovorov priznala, že viktoriánske obdobie ju fascinuje práve preto, že jej pripomína súčasnosť. Možno je však skôr len ideálnym prostredím pre príbeh o láske medzi dvoma ženami, keďže všeobecne sa toto obdobie považuje za obdobie sexuálnej represie. Použitie tohto klišé, ako aj niekoľko zbytočne moralizujúcich vsuviek a Nancyna angažovanosť v rodiacom sa labouristickom hnutí v závere sú jedinými slabými stránkami inak veľmi dobre napísaného románu.
