Mýty a skazky o vampíroch existujú v európskom priestore už storočia. V balkánskych krajinách a v karpatskej oblasti boli vampíri chápaní predovšetkým ako sociálno-etnologický fenomén, ako ohavné bytosti, ktoré vstávajú z hrobov, aby sa pásli na ľuďoch.
Až v 19. storočí sa vampírsky motív v literatúre čiastočne sexualizuje. Nemálo za to vďačíme dublinskému rodákovi Josephovi Sheridanovi Le Fanovi. Jeho novela Carmilla vyšla takmer štvrť storočia pred románom Dracula a Bram Stoker sa netajil, že bola pre neho veľkou inšpiráciou.
V slovenčine ju vydavateľstvo Európa prináša až dnes, hoci kolujú nepotvrdené legendy, že príbeh u nás vyšiel za socializmu v zošitovom vydaní v stánkoch.
Útly román írskeho spisovateľa má všetko, čo od gotického príbehu o vampíroch očakávame. Opustený hrad, šľachtický rod s temnou minulosťou, tajomnú cudzinku, záhadné chradnutie, pokus o racionálne vysvetlenie zdravotného stavu či smrti a napokon nevyhnutné a strhujúco opísané odhalenie a zlikvidovanie zlovestného vampíra.
Viktoriánska záhada
Carmilla si ako obete vyberá mladé ženy a takou je aj Laura, rozprávačka príbehu. Na blízke priateľstvá žien a vyznania náklonnosti sme zvyknutí aj z iných románov tejto éry. Nešetrili nimi ani sestry Brontëové či Jane Austenová.
V Laurinom rozprávaní sa však stretávame s opismi vášnivých vyznaní lásky a jej fyzických prejavov, ktoré predsa len trochu prekračujú aj vtedajšiu normu. Ťažko povedať, či túto dychtivosť, ktorá sa zdá podozrivá i rozprávačke, spôsobila Carmillina sexuálna orientácia, alebo jej predtucha skvelého gurmánskeho zážitku. Nech je to už akokoľvek, Carmilla je považovaná za ukážkový lesbicko-feministický vampírsky román.
Ďalší dublinčan Bram Stoker opisuje svojho grófa Draculu v prvom rade ako odpudivého, aj keď tragického netvora. Carmilla, nemŕtva grófka z Karnsteinu, je však dráždivá a zvodná. Vampíri si museli na sexuálnu a imidžovú revolúciu počkať ešte nejaké to desaťročie, a tak ich ich ženské náprotivky aspoň vo fiktívnom svete predbehli.
Carmilla von Karnstein nebola celkom vymyslená postava. V rakúskom meste Graz sa nachádza zámok Hainfeld, kde sídlila anglická grófka Cranstoun. V roku 1834 ju sem prichádza navštíviť istý škótsky šľachtic, ktorý po návrate domov opisuje svoje zážitky.
Niektoré regióny Rakúsko-uhorskej monarchie vtedy ovládla doslova hrôza z vampírov. Dávali im za vinu rozsiahle epidémie kiahní a iných pohrôm, ktoré sužovali obyvateľstvo. Ľudia boli nesmierne poverčiví, otvárali hroby, prebodávali mŕtvolám srdcia a pálili ich. Škótov cestopis sa dostal do rúk zberateľovi makabróznych kníh Le Fanovi, ktorý podobné historky hltal. Z grófky Cranstoun sa stala grófka Karnstein a Carmilla bola na svete.
Avšak zatiaľ čo sa Vlad Tepes – historická predloha Draculu – odvďačil svojim rodákom v podobe biznisu, ktorý živí hystéria okolo vampírov, Rakúšania doteraz nevytĺkli z Carmilly žiaden kapitál. Neorganizujú sa výlety na zámok a v okolí ťažko nájdete aspoň jeden bar s vampírskou tematikou.
Dublinský čudák a samotár
Joseph Sheridan Le Fanu sa narodil v Dubline a pokladá sa za jedného zo zakladateľov hororového žánru. K jeho zanieteným fanúšikom patrili aj velikáni svetovej literatúry Henry James a Charles Dickens. Pracoval ako novinár, po zvláštnej smrti manželky (neprežila hysterický záchvat) získal povesť čudáka a samotára, ktorý trávil prevažnú časť dňa doma a po večeroch obchádzal kníhkupectvá a hľadal makabrózne romány, aby z nich čerpal inšpiráciu.
Bola by však škoda zredukovať ho len na autora strašidelných príbehov. V jeho dielach výstižne opisuje obludnosť samoty, tiene, s ktorými musíme bojovať všetci, no aj krásu priateľstva, lásky a rodiny.
Carmilla zostáva plnokrvnou klasikou v čase, keď sú vampíri trendy predovšetkým vďaka Meyerovej románom, ktoré im vytrhali zuby a spravili z nich tragicky zdržanlivých a cnostných občanov.
Autor: Zuzana Demjánová
