Zatiaľ sa formát 3D uplatnil najmä pri veľkých filmových spektákloch a detských filmoch, skupinu rozširujú horory. Je to logický vývoj, novej technológii dávali šancu už pred desaťročiami.
Za posledných sedem dní sa do našich kín dostali dva horory. Švédsky film Nech vojde ten pravý nie je typickým reprezentantom svojho žánru, vynikajúci film sa odohráva na štokholmskom sídlisku a má skôr komorný rozmer.
Druhou novinkou je pokračovanie príbehov majiteľa najznámejšieho svetra na svete. Nový Freddie Kruger sa zatiaľ dočkal iba vlažného prijatia a jeho tvorcovia urobili základnú marketingovú chybu – slabý film v dnešnej dobe mohlo výrazne podržať, keby do spánku svojich obetí liezol v treťom rozmere.
Vôňa spáleného okaVo formáte 3D príde do kín hneď niekoľko hororov, od menej významných béčkových filmov až po prvú komerčnú ligu. Do nej určite patrí tretie pokračovanie Kruhu, piate pokračovanie Nezvratného osudu a siedme pokračovanie hororu Saw, ktoré sa v kinách objaví v októbri.
Nezvratný osud už v 3D na konci minulého roku predstavil svoj štvrtý diel. Kritika ho príliš nepochválila, ale film napriek tomu zarobil vyše 180 miliónov dolárov. Vizuálne efekty v piatom pokračovaní filmu, kde vždy pri neuveriteľných nehodách zahynú všetci mladiství hrdinovia, bude mať na starosti Steven Quale, ktorý sa podieľal na vizuálnych efektoch Avatara. Film sa do kín dostane na budúce leto, tvorcovia zatiaľ avizovali scénu, kde jedna obeť zahynie pri laserovej operácii oka.
Tretie pokračovanie hororu Kruh má mať prvotriedne herecké obsadenie a má byť zamerané viac na tínedžerov. Hrôzostrašná dievčenská postava s dlhými čiernymi vlasmi bude vyliezať nielen z televízora, ale aj z filmového plátna.
Pionieri tretieho rozmeruTechnológia umožňujúca trojrozmerné premietanie je stará už stodvadsať rokov, aj keď rovnako dlho trvalo, než sa naplno presadila vďaka Cameronovmu filmu Avatar. Prvý film v 3D sa volal Sila lásky a mal premiéru v roku 1922 v Los Angeles. Za zlatú éru 3D filmov sa považuje krátke obdobie na začiatku päťdesiatych rokov.
Úpadok sa začal skôr než sa dalo hovoriť o skutočnom rozkvete, jeho prvé známky sa objavili už v roku 1953, teda rok po začiatku údajnej zlatej éry. Dôvod bol predovšetkým technický – bolo dosť problematické synchronizovať dvojité premietanie. Po akejkoľvek oprave a aj drobnom skrátení jedného z pásov bol film nepozerateľný.
Jeden film s pridaným rozmerom stihol v tomto období uviesť aj Alfred Hitchcock, najslávnejším hororom tejto éry je Múzeum voskových figurín o vrahoch, ktorí svoje obete zalievajú do vosku. Bol to remake filmu z roku 1933, akurát že z neho vyhodili komické prvky. Bol to iba druhý trojrozmerný farebný film od veľkého amerického štúdia (Columbia ich predbehla o dva dni s filmom Man in the Dark), spoločnosť Warner Bros. pri ňom zároveň zaujala tým, že po prvýkrát použila stereofonický zvuk.
Nasledujúce desaťročia boli vo vzťahu k 3D dosť rozpačité. V tomto formáte vznikali najmä pochybné snímky, zvyčajne to boli erotické filmy, horory, alebo kombinácia oboch. Príkladom je Warholov Frankenstein z roku 1979, ktorý v Spojených štátoch nemohli vidieť mladiství pre otvorene sexuálne scény a násilie, aj keď z dnešného pohľadu film pôsobí pomerne neškodne.
Horory to s tretím rozmerom skúšali aj v 80. rokoch, príkladom je tretie pokračovanie Piatku trinásteho, kde sériový vrah Jason prvýkrát použil slávnu hokejovú masku. Efekt 3D využili pri treťom dieli hororu Amityville aj pri tretích Čeľustiach z roku 1983. Všetky tri spomínané filmy mali podpriemernú úroveň. Možno sa to zlepší v novom storočí.
