SME
Sobota, 23. september, 2023 | Meniny má Zdenka

Písanie je pre mňa istá forma hry

Autor nemá právo zasahovať do čitateľskej interpretácie, hovorí Pavel Vilikovský.

Pavel Vilikovský (1941), spisovateľ, prekladateľ a publicista. Debutoval v roku 1965 zbierkou poviedok Citová výchova v marci, po osemnástich rokoch mu vyšla kniha Prvá veta spánku, ďalej napísal prózy Večne je zelený..., Eskalácia citu, Kôň na poschodí,Pavel Vilikovský (1941), spisovateľ, prekladateľ a publicista. Debutoval v roku 1965 zbierkou poviedok Citová výchova v marci, po osemnástich rokoch mu vyšla kniha Prvá veta spánku, ďalej napísal prózy Večne je zelený..., Eskalácia citu, Kôň na poschodí, (Zdroj: TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Finalistom literárnej súťaže Anasoft litera je už tretí raz. Tentoraz však s asi najvážnejšou knihou.
O knihe Vlastný životopis zla sme sa s ním rozprávali už v minulosti, PAVEL VILIKOVSKÝ nám preto odpovedal na najzákladnejšie otázky:o literatúre, médiách či spoločnosti. Ale aj o vlastnostiach, ku ktorým sa nehlási.


Kto je Pavel Vilikovský?
„Pracujem na tom už 69 rokov, no myslím si, že nie je obzvlášť dôležité, aby som uvažovaniu nad takouto otázkou venoval príliš veľa času."

A k čomu ste sa dopracovali?
„K ničomu. Mám isté zistené ľudské vlastnosti, ale nehlásim sa k nim."

Človek je teda taký, ako ho vnímajú ostatní?
„To je pravda, ale primárne sa vnímame cez seba. Sami pre seba sme vesmírom, tvoríme celý svet a nevieme sa tak ohraničiť, ako nás ohraničia ľudia, ktorí sa pozerajú zvonka."

Nenasleduje konflikt medzi nami a tými druhými?

„Pochopiteľne. To aj má byť, je to dobre."

Čo je to kniha?
„Kniha je možnosť dostať sa do iného alebo do svojho sveta. Je to príležitosť rozmýšľať o svojich témach pomocou iného autora alebo pomocou textu."

Je rozdiel medzi knihou a literatúrou?
„Zjednodušene sa dá povedať, že literatúra je veľa kníh. Kniha je napokon na čítanie. Aj o jednotlivej knihe môžeme povedať, že je to dobrá literatúra."

Je teda každá kniha literatúrou?
„Každá kniha, ktorá sa dá čítať."

Čo je dobrá literatúra?
„Na to je tisíc definícií. Pre mňa je to veľmi rôznorodé. Často ma prekvapí, že niečo je dobrá literatúra. Predstavte si dobrodružstvá Ferda Mravca, uvidíte ich v kníhkupectve a myslíte si, že to je knižka pre deti. Kúpite ju pre svoje dieťa, náhodou sa do nej začítate a zistíte, že to je dobrá literatúra."

Čo je to čítanie?
„Je to vytváranie novej skutočnosti pomocou vlastných zážitkov. Čitateľ musí dodať veľa svojho materiálu, aby bola kniha plnokrvná. Inak sú to len nahromadené slová. Musia vyvolať v čitateľovi chuť zúčastniť sa na tvorbe textu."

To znamená, že každé čítanie je originálne?
„Samozrejme. Závisí od miery, ako je autor 'širokorozchodný'. Jednotlivé čitateľské interpretácie sa môžu veľmi líšiť."

A nechcete ako autor, aby knihu čítali nejakým spôsobom?
„Ale áno. No ako autor tu nie som na to, aby som čitateľovi vnucoval interpretáciu. Autor vie najmenej, autor žije s textom a myslí si, že do neho dáva to alebo ono, a nakoniec to tam vôbec nie je. Autor to nedokáže objektívne posúdiť. Zároveň nemá právo zasahovať do čitateľskej interpretácie. Môže zasahovať v tom zmysle, ak sa niekto dopustí vecných omylov: napríklad sa domnieva, že dej sa odohráva v Južnej Amerike a ono sa to deje na Horehroní. Môže to opraviť a ospravedlniť sa, že vznikol takýto omyl."

Neprekáža vám, keď píšete existenciálny román a čitateľ ho číta ako detektívku?
„Nie vôbec. To by bol šťastný prípad v tom zmysle, že text sa dá dokonca vnímať aj ako detektívka."

Čítali ste túto knihu a páčila sa vám? Dajte jej hlas čitateľa v hlasovaní Anasoft litera. - kliknite

Nie je dôsledkom smrť literárnej kritiky?
„S tým nesúhlasím. Neexistencia literárnej kritiky je dôsledkom toho, že sa o ňu nik nezaujíma. Ani médiá ju nepestujú. Sú informatívne recenzie, čo je v poriadku, ale to, čo sme kedysi vnímali my v šesťdesiatych rokoch ako literárnu kritiku - Milana Hamadu, Jozefa Bžocha, to nejestvuje. Je to však preto, že čitatelia si jednoducho nebudú pre čosi také kupovať noviny."

A to je chyba médií, čitateľov či autorov kritík?
„Povedal by som, že je to dobový jav. Ťažko povedať. Je tu peoplemetrická realita, rozhoduje číslo konzumentov média. Noviny či televízie zostupujú k čitateľovi či divákovi na jeho úroveň - len aby sa príliš nenamáhal, neodhodil noviny a neprepol na inú stanicu. Ale to, samozrejme, nie je len slovenský jav. Angličania tiež nariekajú, že postupne hlúpnu všetky médiá."

Znamená to, že situácia v kultúre či literatúre bola v minulosti lepšia?
„To je ťažké porovnávať. Hrala však väčšiu úlohu v živote ľudí. Teraz hrá väčšiu úlohu zábava. Kultúra sa pomiešala so zábavou, niektorými črtami ju pripomína. Pre bežného diváka je potom pozerať Panelák asi taká kultúra, ako keby išiel na Hamleta - kam by teda pravdepodobne nešiel. Mám pocit, že veľmi veľa ľudí robí niečo, čo ich nebaví, no sú to veci, ktoré sú pre spoločnosť zaujímavé a ktoré spoločnosť vyžaduje. A ľudia sa zabávajú a majú pocit, že všetko je v poriadku."

A neplatí, že od čias Warhola dokonca či už Duchampa sa zábava a kultúra nedajú rozlišovať?
„Ja by som všetko na Warhola nezvaľoval. Keby som aj ja načarbal nejakú mazaničku len tak na jedálny lístok a niekoho presvedčil, že to je dielo, za ktoré treba veľa zaplatiť, tak by to bolo v poriadku. Warhol sa neraz vyjadril bez príkras o tom, čo vytvára. Nepokúšal sa ľuďom vsugerovať, že je to vysoké umenie."

Vy keď píšete, bavíte sa?
/>„Je to vždy istá forma hry. Bavím sa je možno prehnaný výraz, ale keby to malo byť utrpenie, nerobil by som to."

Fórum kritikov

Nie je to teda nijaké ideologické písanie, čiže opisovanie idey prostredníctvom epizácie, ale práve opačný proces – hľadania zmyslu a určujúcej myšlienky v chaose príhod a príhodičiek, v nelogike náhodného konania.
Mám pocit, že Pavel Vilikovský napísal svoju najzrelšiu, najkompaktnejšiu a najkomunikatívnejšiu knihu. Je to sebavedomý román autora, ktorý nemusí svoje majstrovstvo pompézne manifestovať. Cítiť ho v každom riadku.

Daniel Hevier


Bežného čitateľa právom zaujme prvý príbeh. Vtiahne ho do deja. Druhý sa mu môže zdať odťažitým. Menej oddychovým. Znepokojujúcim. Vilikovského finta je fintou Bajzovho prvého slovenského románu. Cestou k pochopeniu oboch Vilikovského textov je preto nevidieť v knihe len dve detektívne novely s historickým pozadím, ale aj komplexne štruktúrovaný textový dialóg.

Peter Mráz

Jednoducho Vilikovský

Karel Čapek debatoval raz v parku na lavičke s prezidentom Masarykom. Odkiaľsi sa k nim prikmotril túlavy psík a s veľkým potešením sa dal autorovi Dášenky pohladkať. „Radšej ho nechytajte,“ povedal Masaryk po anglicky, „čo ak má blchy?“ „Prečo hovoríte po anglicky?“ začudoval sa spisovateľ. „Nechcem sa ho dotknúť, keby rozumel,“ vysvetlil starý pán.
Ak by sa táto historka netradovala o TGM, výborne by charakterizovala Pavla Vilikovského. Najslušnejšieho a najohľaduplnejšieho zo všetkých ľudí, ktorých poznám. No práve jemnocit a porozumenie mu paradoxne dávajú silu neohrozene vstupovať do bojov, keď ide o veci zásadné. Namiesto toho, aby žil v Arkádii svojho pozoruhodného diela (osobne si myslím, že dnes pre slovenskú literatúru najdôležitejšieho), s nepredstieranou samozrejmosťou bráni ľudské hodnoty a zdravý rozum proti všetkému, čo ich ohrozuje.
Redakcia si odo mňa ako starého kamaráta objednala veselú historku. Pri najlepšej vôli sa mi však z pamäti vynára len čosi, pri čom mi rozhodne do smiechu nebolo. Paľo kedysi dávno v Romboide objednal odo mňa – takmer dvadsať normalizačných rokov neexistujúceho autora – recenziu. Na rozdiel od ostatných „priateľov“, ktorí mi z redakcií a vydavateľstiev odkazovali, že na to „ešte nie je čas“. Na moju námietku, že to neprejde, vyhlásil, že by som už konečne mal opäť začať písať. Ani slovo o možných následkoch pre neho. On je už totiž taký. Netaktizuje, vždy smeruje priamo za tým, čo považuje za pravdu. Hoci aj proti všetkým a všetkému.
Ruka v ruke s nepatetickým morálnym apelom kráča duchaplnosť a vytríbený zmysel pre humor tohto Satinského spolužiaka a Janovicovho verného spolupútnika. Čitatelia o nich nepochybne už dávno vedia. Prinajmenšom tí, ktorí si s pôžitkom prečítali neprekonateľný opus Večne je zelený a vychutnávajú iróniu a trápne situácie, do ktorých dostáva hrdinov svojich pozoruhodných, inak vonkoncom „nehumorných“ próz. Bez tichého úsmevu Paľa Vilikovského by bola slovenská literatúra oveľa chudobnejšia a svet ešte neobývateľnejší.

Kornel Földvári
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  2. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  3. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  4. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu
  5. Spoločnosť EY vyhlásila 18. ročník súťaže na Slovensku
  6. Septembrové číslo krížovkárskeho magazínu Lišiak v denníku SME
  7. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty
  8. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz
  1. Hladinka smeruje do Košíc!
  2. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  3. Union zdravotná poisťovňa prináša novinku vo vzdelávaní
  4. Tento domáci nápoj vzpruží lepšie než káva, šlofík a energiťák
  5. Geniálne, čo dokáže minca v mrazničke!
  6. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  7. Novesta predstavuje novú kolekciu pre jeseň/zimu 2023
  8. Katolícka univerzita vykročila na ďalšiu misiu
  1. Už len dnes za vás Fellner zaplatí polovicu dovolenky 11 890
  2. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 9 404
  3. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 6 289
  4. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 3 701
  5. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 567
  6. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 3 229
  7. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 3 147
  8. Hladinka smeruje do Košíc! 2 888
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  2. Katarína Chudá: Stredoveké rukopisy: pestrofarebné monštrá, pohromy a draky
  3. Milan Buno: Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí | 7 knižných tipov
  4. Martin Barto: Pozoruhodné kúsky z minulosti Eurovision Song Contest
  5. Samuel Ivančák: Provisorium Deža Ursinyho má 50 rokov
  6. Rudolf Schütz: Erotika a horror po taliansky (4. časť) – La bambola di Satana (1969)
  7. Milan Buno: Riskovala život, aby zachránila 2500 židovských detí | 7 knižných tipov
  8. Samuel Ivančák: The Dark Side of the Moon má 50 rokov
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 63 962
  2. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 28 610
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 22 086
  4. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 722
  5. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 10 412
  6. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 396
  7. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 327
  8. Adriana Boysová: Kto mrzačí naše deti? 6 592
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťZatvoriť reklamu