SME

Písanie je pre mňa istá forma hry

Autor nemá právo zasahovať do čitateľskej interpretácie, hovorí Pavel Vilikovský.

Pavel Vilikovský (1941), spisovateľ, prekladateľ a publicista. Debutoval v roku 1965 zbierkou poviedok Citová výchova v marci, po osemnástich rokoch mu vyšla kniha Prvá veta spánku, ďalej napísal prózy Večne je zelený..., Eskalácia citu, Kôň na poschodí,Pavel Vilikovský (1941), spisovateľ, prekladateľ a publicista. Debutoval v roku 1965 zbierkou poviedok Citová výchova v marci, po osemnástich rokoch mu vyšla kniha Prvá veta spánku, ďalej napísal prózy Večne je zelený..., Eskalácia citu, Kôň na poschodí, (Zdroj: TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Finalistom literárnej súťaže Anasoft litera je už tretí raz. Tentoraz však s asi najvážnejšou knihou.

O knihe Vlastný životopis zla sme sa s ním rozprávali už v minulosti, PAVEL VILIKOVSKÝ nám preto odpovedal na najzákladnejšie otázky:o literatúre, médiách či spoločnosti. Ale aj o vlastnostiach, ku ktorým sa nehlási.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kto je Pavel Vilikovský?

„Pracujem na tom už 69 rokov, no myslím si, že nie je obzvlášť dôležité, aby som uvažovaniu nad takouto otázkou venoval príliš veľa času."

A k čomu ste sa dopracovali?

SkryťVypnúť reklamu

„K ničomu. Mám isté zistené ľudské vlastnosti, ale nehlásim sa k nim."

Človek je teda taký, ako ho vnímajú ostatní?

„To je pravda, ale primárne sa vnímame cez seba. Sami pre seba sme vesmírom, tvoríme celý svet a nevieme sa tak ohraničiť, ako nás ohraničia ľudia, ktorí sa pozerajú zvonka."

Nenasleduje konflikt medzi nami a tými druhými?

„Pochopiteľne. To aj má byť, je to dobre."

Čo je to kniha?

„Kniha je možnosť dostať sa do iného alebo do svojho sveta. Je to príležitosť rozmýšľať o svojich témach pomocou iného autora alebo pomocou textu."

Je rozdiel medzi knihou a literatúrou?

„Zjednodušene sa dá povedať, že literatúra je veľa kníh. Kniha je napokon na čítanie. Aj o jednotlivej knihe môžeme povedať, že je to dobrá literatúra."

SkryťVypnúť reklamu

Je teda každá kniha literatúrou?

„Každá kniha, ktorá sa dá čítať."

Čo je dobrá literatúra?

„Na to je tisíc definícií. Pre mňa je to veľmi rôznorodé. Často ma prekvapí, že niečo je dobrá literatúra. Predstavte si dobrodružstvá Ferda Mravca, uvidíte ich v kníhkupectve a myslíte si, že to je knižka pre deti. Kúpite ju pre svoje dieťa, náhodou sa do nej začítate a zistíte, že to je dobrá literatúra."

Čo je to čítanie?

„Je to vytváranie novej skutočnosti pomocou vlastných zážitkov. Čitateľ musí dodať veľa svojho materiálu, aby bola kniha plnokrvná. Inak sú to len nahromadené slová. Musia vyvolať v čitateľovi chuť zúčastniť sa na tvorbe textu."

To znamená, že každé čítanie je originálne?

„Samozrejme. Závisí od miery, ako je autor 'širokorozchodný'. Jednotlivé čitateľské interpretácie sa môžu veľmi líšiť."

SkryťVypnúť reklamu

A nechcete ako autor, aby knihu čítali nejakým spôsobom?

„Ale áno. No ako autor tu nie som na to, aby som čitateľovi vnucoval interpretáciu. Autor vie najmenej, autor žije s textom a myslí si, že do neho dáva to alebo ono, a nakoniec to tam vôbec nie je. Autor to nedokáže objektívne posúdiť. Zároveň nemá právo zasahovať do čitateľskej interpretácie. Môže zasahovať v tom zmysle, ak sa niekto dopustí vecných omylov: napríklad sa domnieva, že dej sa odohráva v Južnej Amerike a ono sa to deje na Horehroní. Môže to opraviť a ospravedlniť sa, že vznikol takýto omyl."

Neprekáža vám, keď píšete existenciálny román a čitateľ ho číta ako detektívku?

„Nie vôbec. To by bol šťastný prípad v tom zmysle, že text sa dá dokonca vnímať aj ako detektívka."

SkryťVypnúť reklamu

Čítali ste túto knihu a páčila sa vám? Dajte jej hlas čitateľa v hlasovaní Anasoft litera. - kliknite

Nie je dôsledkom smrť literárnej kritiky?

„S tým nesúhlasím. Neexistencia literárnej kritiky je dôsledkom toho, že sa o ňu nik nezaujíma. Ani médiá ju nepestujú. Sú informatívne recenzie, čo je v poriadku, ale to, čo sme kedysi vnímali my v šesťdesiatych rokoch ako literárnu kritiku - Milana Hamadu, Jozefa Bžocha, to nejestvuje. Je to však preto, že čitatelia si jednoducho nebudú pre čosi také kupovať noviny."

A to je chyba médií, čitateľov či autorov kritík?

„Povedal by som, že je to dobový jav. Ťažko povedať. Je tu peoplemetrická realita, rozhoduje číslo konzumentov média. Noviny či televízie zostupujú k čitateľovi či divákovi na jeho úroveň - len aby sa príliš nenamáhal, neodhodil noviny a neprepol na inú stanicu. Ale to, samozrejme, nie je len slovenský jav. Angličania tiež nariekajú, že postupne hlúpnu všetky médiá."

SkryťVypnúť reklamu

Znamená to, že situácia v kultúre či literatúre bola v minulosti lepšia?

„To je ťažké porovnávať. Hrala však väčšiu úlohu v živote ľudí. Teraz hrá väčšiu úlohu zábava. Kultúra sa pomiešala so zábavou, niektorými črtami ju pripomína. Pre bežného diváka je potom pozerať Panelák asi taká kultúra, ako keby išiel na Hamleta - kam by teda pravdepodobne nešiel. Mám pocit, že veľmi veľa ľudí robí niečo, čo ich nebaví, no sú to veci, ktoré sú pre spoločnosť zaujímavé a ktoré spoločnosť vyžaduje. A ľudia sa zabávajú a majú pocit, že všetko je v poriadku."

A neplatí, že od čias Warhola dokonca či už Duchampa sa zábava a kultúra nedajú rozlišovať?

„Ja by som všetko na Warhola nezvaľoval. Keby som aj ja načarbal nejakú mazaničku len tak na jedálny lístok a niekoho presvedčil, že to je dielo, za ktoré treba veľa zaplatiť, tak by to bolo v poriadku. Warhol sa neraz vyjadril bez príkras o tom, čo vytvára. Nepokúšal sa ľuďom vsugerovať, že je to vysoké umenie."

SkryťVypnúť reklamu

Vy keď píšete, bavíte sa?

/>„Je to vždy istá forma hry. Bavím sa je možno prehnaný výraz, ale keby to malo byť utrpenie, nerobil by som to."

Fórum kritikov

Nie je to teda nijaké ideologické písanie, čiže opisovanie idey prostredníctvom epizácie, ale práve opačný proces – hľadania zmyslu a určujúcej myšlienky v chaose príhod a príhodičiek, v nelogike náhodného konania.

Mám pocit, že Pavel Vilikovský napísal svoju najzrelšiu, najkompaktnejšiu a najkomunikatívnejšiu knihu. Je to sebavedomý román autora, ktorý nemusí svoje majstrovstvo pompézne manifestovať. Cítiť ho v každom riadku.

Daniel Hevier

Bežného čitateľa právom zaujme prvý príbeh. Vtiahne ho do deja. Druhý sa mu môže zdať odťažitým. Menej oddychovým. Znepokojujúcim. Vilikovského finta je fintou Bajzovho prvého slovenského románu. Cestou k pochopeniu oboch Vilikovského textov je preto nevidieť v knihe len dve detektívne novely s historickým pozadím, ale aj komplexne štruktúrovaný textový dialóg.

SkryťVypnúť reklamu

Peter Mráz

Jednoducho Vilikovský

Karel Čapek debatoval raz v parku na lavičke s prezidentom Masarykom. Odkiaľsi sa k nim prikmotril túlavy psík a s veľkým potešením sa dal autorovi Dášenky pohladkať. „Radšej ho nechytajte,“ povedal Masaryk po anglicky, „čo ak má blchy?“ „Prečo hovoríte po anglicky?“ začudoval sa spisovateľ. „Nechcem sa ho dotknúť, keby rozumel,“ vysvetlil starý pán.

Ak by sa táto historka netradovala o TGM, výborne by charakterizovala Pavla Vilikovského. Najslušnejšieho a najohľaduplnejšieho zo všetkých ľudí, ktorých poznám. No práve jemnocit a porozumenie mu paradoxne dávajú silu neohrozene vstupovať do bojov, keď ide o veci zásadné. Namiesto toho, aby žil v Arkádii svojho pozoruhodného diela (osobne si myslím, že dnes pre slovenskú literatúru najdôležitejšieho), s nepredstieranou samozrejmosťou bráni ľudské hodnoty a zdravý rozum proti všetkému, čo ich ohrozuje.

SkryťVypnúť reklamu

Redakcia si odo mňa ako starého kamaráta objednala veselú historku. Pri najlepšej vôli sa mi však z pamäti vynára len čosi, pri čom mi rozhodne do smiechu nebolo. Paľo kedysi dávno v Romboide objednal odo mňa – takmer dvadsať normalizačných rokov neexistujúceho autora – recenziu. Na rozdiel od ostatných „priateľov“, ktorí mi z redakcií a vydavateľstiev odkazovali, že na to „ešte nie je čas“. Na moju námietku, že to neprejde, vyhlásil, že by som už konečne mal opäť začať písať. Ani slovo o možných následkoch pre neho. On je už totiž taký. Netaktizuje, vždy smeruje priamo za tým, čo považuje za pravdu. Hoci aj proti všetkým a všetkému.

Ruka v ruke s nepatetickým morálnym apelom kráča duchaplnosť a vytríbený zmysel pre humor tohto Satinského spolužiaka a Janovicovho verného spolupútnika. Čitatelia o nich nepochybne už dávno vedia. Prinajmenšom tí, ktorí si s pôžitkom prečítali neprekonateľný opus Večne je zelený a vychutnávajú iróniu a trápne situácie, do ktorých dostáva hrdinov svojich pozoruhodných, inak vonkoncom „nehumorných“ próz. Bez tichého úsmevu Paľa Vilikovského by bola slovenská literatúra oveľa chudobnejšia a svet ešte neobývateľnejší.

SkryťVypnúť reklamu

Kornel Földvári

Anasoft litera

Ivana Gibová zvíťazila s knihou Babička©.

Na 19. ročníku udeľovania ocenení zvíťazila podobne ako vlani ženská autorka.


6
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Kam smerujú peniaze bohatých?
  3. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  4. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  5. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  6. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  7. Vitamín Cg: Kľúč k žiarivejšej a zjednotenej pleti
  8. Zachránili posledný ostrov pre čajky na Dunaji
  1. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  2. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  3. Kam smerujú peniaze bohatých?
  4. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  5. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  6. Záver vojny bol pre mnohých Slovákov životnou skúškou
  7. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá
  8. LESY SR otvorili Poľanu: Nová cesta pre ľudí aj prírodu
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 15 936
  2. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 6 068
  3. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 5 431
  4. Zachránili posledný ostrov pre čajky na Dunaji 4 067
  5. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 3 288
  6. Čerstvé hlavičky sú v plnom prúde, komu dáte svoj hlas? 2 593
  7. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 2 379
  8. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody 2 339
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  2. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  3. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  4. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  5. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  6. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  7. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  8. Jozef Černek: Ako vznikajú kulisy
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 27 842
  2. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 9 324
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 8 833
  4. Vlado Jakubkovič: Ukážte rozstrieľané brucho. 8 510
  5. Radko Mačuha: Štyri otázky pre súťažiaceho poslanca Glücka. 7 607
  6. Matúš Paculík: Podvodníci na Bazoši majú nový trik, zneužívajú pri tom Alzu 6 683
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 6 570
  8. Ján Chomík: Tyran, ktorý nemá páru 5 643
  1. Marcel Rebro: Aká krajina, taký hokej
  2. Tupou Ceruzou: Krížovka
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť?
  4. Roman Kebísek: Láska mladej Timravy k dvom bratom
  5. Radko Mačuha: Cintula chcel Fica zavraždiť, pretože chce Mier.
  6. Tupou Ceruzou: Za čiarou
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky
  8. Marian Nanias: Richard L. Garwin: Génius, ktorý formoval jadrovú éru a bránil mier.
SkryťZatvoriť reklamu