Recenzia/kniha
Juraj Šebo: Normálne 70. roky.
Albert Marenčin PT.
Čitateľsky vďačná a úspešná knižka „anonymného" účastníka renesančného diania Zlaté 60. roky, ktorá je akousi insitnou sociologickou štúdiou, plnou kvalitne zachovaných artefaktov a reálií, logicky naštartovala jej pokračovanie.
Šebo, chlapík s dobrým archívom pamäti, opäť čitateľa prevedie po rebríku originálneho spomínania, plného poctivých informácií, dokumentárnych fotiek, výstrižkov, opisov a kratučkých úryvkov rozprávania účastníkov obdobia až k vrcholným zážitkom roz-spomínania.
Naozaj ani sekundu nenudí, klope na hlavu neveriaceho spoluúčastníka udalostí, z uzamknutých komnát mozgu vylietavajú prebudené vlastné zážitky.
Človek, naštartovaný 60. rokmi, nebol totiž len tak ľahko zlomiteľný, hoci žil za pomerne prísne štandardných podmienok krutej normalizácie a svoje skutočné záľuby aj názory musel ukrývať v ilegalite bytových stretnutí, prapodivných výletov na stretnutia v hlbokých lesoch a v schizofrenickom spôsobe žitia.
Bol to však zároveň čas zvedavej tvorivosti, ochoty hľadať, kultúrne sa vzdelávať, prejavovať a vyniknúť popri normalizačných hlupákoch, hoci so zrniečkami až kameňmi strachu v duši.
Autorova pamäť a schopnosť vytiahnuť z nej to charakteristické prináša spomienky nielen na zlobu, nespravodlivosť a riziká, ale najmä na drobné radosti, ktoré spestrovali šedivý život, keď takmer všetko „zakázané" bolo dobré.
Mnohí dokázali naštartovať a objaviť v sebe originálne myšlienky, ktoré sa prelievali do najrozličnejších foriem samizdatovej formy písomností, obrazov, ale aj šikovných zakuklení v rôznych prejavoch malých javiskových foriem alebo pesničkárstva.
