MADRID. Portugalský spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1998 José Saramago dnes zomrel vo svojom dome na Lazarote, jednom z Kanárskych ostrovov. Oznámila to jeho rodina a vydavateľ Zeferino Coelho. Saramago skonal vo veku 87 rokov.
Jeho zdravotný stav sa zhoršil po nedávnej chorobe. Autor diel ako napríklad románu Slepota (1995) trpel leukémiou. Dnes ráno sa naraňajkoval a porozprával so svojou španielskou manželkou a prekladateľkou Pilar del Rio. Potom mu prišlo zle a zomrel, uviedla jeho rodina.
Saramago žil na Kanárskych ostrovoch dlhé roky. Jeho najnovšie dielo Cain vyšlo vlani v novembri.
Angažoval sa v politike
Umelec sa angažoval aj v politike - vystupoval proti vojne v Iraku, zasadzoval sa za uzavretie väznice na americkej vojenskej základni Guantánamo a takisto za prepustenie uväzneného tureckého spisovateľa Orhana Pamuka, tiež laureáta Nobelovej ceny za literatúru.
Kráľovská švédska akadémia udelila Saramagovi Nobelovu cenu v roku 1998 s odôvodnením, že "jeho diela umožňujú čitateľom pochopiť neuskutočniteľnú realitu vďaka podobenstvám plným fantázie, irónie a súcitu".
Saramago sa narodil 16. novembra 1922 v chudobnej roľníckej rodine v Anzinhage v juhoportugalskom regióne Alentejo. Po vystriedaní rôznych zamestnaní pracoval vo vydavateľstvách pre rôzne časopisy, potom sa usadil ako nezávislý spisovateľ v Lisabone.
Prozaik a básnik Saramago napísal prvý román už v roku 1947, prvý veľký úspech však dosiahol až vo veku 60 rokov románom Baltazár a Blimunda. Podľa vyjadrenia talianskeho režiséra Federica Felliniho je to jedna z najzaujímavejších kníh, akú kedy čítal. V roku 1990 bola na motív tejto knihy skomponovaná opera, hraná aj v slávnej milánskej La Scale.
Na medzinárodnej scéne sa presadil tiež románmi Nádej v Alentejo (1980), Memoriál (1982), Rok úmrtia Ricarda Reisa (1984). Jeho najznámejším dielom je pravdepodobne The Stone Raft, v ktorom sa Iberský polostrov z nadprirodzených dôvodov oddelí od Európy a odpláva do Atlantiku.
Priniesol uznanie portugalskej literatúre
Jeho diela sa zo štylistického hľadiska vyznačujú tým, že v nich spájal formy rozprávania s experimentálnou prózou, kde je navzájom poprepletaná história, fikcia a irealita. Často sa v nich tiež objavuje kritika štátu a cirkvi.
Autor s komunistickým presvedčením sa ironicky vyjadroval o významných predstaviteľoch a politikoch, využívajúc pritom aj portugalské dejiny. Jeho štýl bol pomerne zložitý vzhľadom na nesprávnu gramatiku a interpunkciu. Napriek tomu boli jeho diela preložené do 25 jazykov. Podľa vyjadrenia kritikov sa Saramagovi podarilo oslobodiť súčasnú portugalskú literatúru z pút neoliberalizmu a dopomohol jej opäť získať medzinárodné uznanie.
Za svoje diela dostal viacero významných uznaní. Bol prvým portugalským spisovateľom, ktorý dostal Nobelovu cenu za literatúru.
