Passau, Linz, Viedeň, Bratislava, Budapešť, Belehrad, Nikopol, Bukurešť – taliansky germanista Claudio Magris v esejistickej knihe predstavuje dunajské a takmer dunajské mestá jedno za druhým, rovnako ako sedem krajín, ktorými táto rieka preteká, od Nemecka až po Rumunsko. Niekedy preto pôsobí názov knihy takmer zavádzajúco.
Dunaj s podtitulom Životopis rieky nerozpráva ani tak o tejto rieke ako o krajinách, kultúrach a systémoch, ktorými preteká. S virtuozitou človeka zamilovaného do veci, o ktorej píše, vyberá Magris pre svojho čitateľa epizódy zo života veľtoku a ľudí na jeho brehoch. Opisuje, ukazuje, dáva do súvislostí a odkrýva. Viac ako genius loci jednotlivých krajín sa snaží zachytiť genius loci (najmä) strednej Európy. Dunaj využíva len ako akýsi spojovací prvok, takmer metaforu, ako rieku, ktorá nie je, na rozdiel od iných európskych riek, napojená len na jednu kultúru a minulosť.
Tak ako dunajská krajina, aj kniha o nej je veľmi rôznorodá. Na niekoľkých zastávkach zachádza azda hlbšie, ako by bolo potrebné, na druhej strane je v nej aj niekoľko pasáží, ktoré pôsobia dojmom len o niečo sofistikovanejšieho cestopisu. Našťastie ich je len zopár.
V kapitole nazvanej Hrady a drevenice sa ocitáme v Bratislave. Okrem iného sa dozvedáme, že najväčším slovenským básnikom uplynulého storočia bol Ladislav Novomeský, ktorý je citovaný jedným dychom s Vladimírom Mináčom, Miroslavom Válkom, Františkom Švantnerom a Milanom Rúfusom. Rozporuplné, ale veď taká je napokon aj stredná Európa. Kapitolku o Slovensku si možno prečítať s nostalgiou a úsmevom ľahším ako slečny z bratislavského hotela Kyjev, ktorých hlasné nočné šantenie Taliana pohoršilo, rovnako ako ho pohoršil ťažko uveriteľný nedostatok piva v našom hlavnom meste. Dunaj vyšiel v origináli v roku 1986, a tak je mnohé už len spomienkou.
Spisovateľ a prekladateľ Claudio Magris pochádza z talianskeho Terstu. Jeho debutom bola kniha Habsburský mýtus v modernej rakúskej literatúre, ktorá vyšla aj v češtine, rovnako ako jeho vydarená reflexia východoeurópskeho židovstva Ďaleko odtiaľto o Josephovi Rothovi a východožidovskej tradícii. Esejistický román Dunaj, ktorý v českom preklade prináša vydavateľstvo Mladá Fronta, do istej miery polemizuje s populárnym Kunderovým výrokom o srdci Európy, ktoré bije mimo nej. Magris nám potvrdzuje, že sú to srdcia a príbehy jednotlivcov, ktorými sa musíme zaoberať, ak ho chceme poznať a počuť. Kafka, Heidegger, cisárovná Sissi, Céline, Joseph Roth či bezvýznamná babi Anka – všetci títo nás sprevádzajú, a tak stredná Európa paradoxne zrazu stred nemá. Spisovateľ ho nachádza roztrúsený na brehoch Dunaja.
