Riaditeľ divadla predkladá písomné doklady, ktoré by mali potvrdiť jeho predchádzajúce obvinenia. Po výmene umeleckých šéfov sa kameňom úrazu v Slovenskom národnom divadle stáva administratíva.
Nový generálny riaditeľ Ondrej Šoth tvrdí, že čo sa týka ekonomickej činnosti, nevedel, čo ho v SND čaká. Agendu divadla našiel v stave, za ktorý, ako tvrdí, by rád prevzal zodpovednosť. Nechce to však urobiť skôr, než hĺbková kontrola, ktorú na jeho podnet nariadilo ministerstvo kultúry, nepreverí jeho podozrenia. Denníku SME umožnil nahliadnuť do interných dokumentov, ktoré ich majú potvrdiť.
Kauza baletných lístkov
Predložil zmluvy, v ktorých štatutárka zvyšovala vtedajšiemu riaditeľovi SND Pavlovi Smolíkovi plat, priznala mu odmeny a predĺžila zmluvu do roku 2013 (tento dokument sa našiel iba prefotený).
Poskytol aj údaje o predaji lístkov v baletnom súbore. Majú poukázať na to, že vo viacerých prípadoch divadlo rozdalo veľký počet voľných lístkov, pričom figurovali ako predané. Šoth zároveň upozornil, že vo výročných správach SND sa už o vstupenkách nulovej hodnoty nehovorí.
Z údajov napríklad vyplýva, že ak sa baletný titul Everest hral tri dni za sebou, návštevnosť postupne klesala a tretie predstavenie v poradí už ostávalo vypredané len zhruba dopoly. Ak sa počet divákov umelo zvyšoval cez voľné vstupenky, percentá úspešnosti viditeľne vzrástli, hoci tržba tomu nezodpovedala. Touto cestou mohol vzrásť reálny počet divákov. Ako je známe, plné hľadisko prospieva atmosfére predstavenia, no nemusí napĺňať pokladnicu divadla.
Hrať predstavenia vo viacdňových blokoch je pre SND výhodnejšie aj preto, lebo inak musí kulisy denne privážať a odvážať z priestorov divadla do priestorov divadelných dielní SND, čo je v prípade veľkých projektov mimoriadne technicky náročné.
Nedotiahnuté zmluvy
Šoth tvrdí, že nezrovnalostí našiel oveľa viac. Zmluvy sú podľa jeho slov nedotiahnuté, stoja viac na ústnych dohodách a momentálne sa viaceré javia ako nerealizovateľné. Ako príklad uvádza účinkovanie baletného súboru na festivale Pohoda s titulom Bolero. Tanečníci, ktorí v ňom majú vystupovať, majú v tom istom termíne účinkovať v zahraničí.
Príbeh nástupu choreografa a bývalého šéfa košického baletu Ondreja Šotha do funkcie generálneho riaditeľa SND sa odohráva v mnohých súvislostiach. Do našej najväčšej divadelnej inštitúcie nastúpil s predsavzatím urobiť zmeny v koncepcii. Ihneď vymenil jednotlivých šéfov umeleckých súborov. Tento krok považujú viacerí ľudia z brandže za nešťastný, zrejme sa ním iba potvrdili obavy z neznámeho.
Potenciál internistov
Šoth prízvukuje, že v konkurze nevyhral on, ale koncepcia, ktorú predložil. Na ministerstve kultúry ju tvrdo obhajoval a cíti sa zodpovedný za to, že ju zverejnil. Presadzuje intendantský spôsob fungovania systému v divadle. Spočíva v tom, že umeleckú linku súboru neurčuje dramaturg divadla, ale umelecký šéf. Ten navrhuje konkurzy a vytvára tímy z externých režisérov, výtvarníkov, choreografov či dramaturgov pre každú inscenáciu. Ich prácu už potom nemusí ovplyvňovať.
Opačný spôsob fungovania nazýva Šoth sovietskym modelom – hlavné slovo v ňom má podľa neho dramaturg divadla, ktorý skôr „diktuje, čo bude kto v divadle robiť a hrať“. Preto dramaturgiu v SND zrušil. V divadle, ako tvrdí, sa nedostatočne využíval potenciál interných umeleckých súborov, pričom sa pozývali úspešní protagonisti zvonka, čím súbory trpeli.
SND sa považuje za autonómnu inštitúciu. Bez mnohých podpisov a súhlasov jeho kompetentných zamestnancov, korunovaných pečiatkou ministerstva kultúry, sa v ňom však oficiálne veľa udiať nemôže. V kolosálnej architektúre vládne aj kolosálny systém. Je otázkou budúcnosti, či sa s ním presne podľa pravidiel dokáže vyrovnať nové vedenie tak, aby ho nebolo treba hĺbkovo kontrolovať.
