Art Film Fest v Trenčíne a Trenčianskych Tepliciach má za sebou úspešný víkend. Na Moste slávy pribudlo meno herca Josefa Abrháma.
Organizátori osemnásteho ročníka filmového festivalu Art Film Fest v Trenčíne a Trenčianskych Tepliciach prijali dobre mienenú radu Eleny Vacvalovej, ktorá odznela počas piatkového úvodného festivalového ceremoniálu. Okrem iného totiž pripomenula, že by mohli „tam hore čosi priplatiť“, aby sa festival zaobišiel bez dažďa. Minimálne pri sobotnom slávnostnom preberaní ceny Hercova misia Josefom Abrhámom sa toto želanie organizátorom aj návštevníkom splnilo.
Neisté začiatky
„Som herec tak trochu proti svojej vôli,“ zdôveril sa Abrhám počas rozhovorov o jeho hereckej dráhe.
Zdedil umelecké gény, najmä po starom otcovi Jozefovi Hollom, no nikdy sa vraj v mladosti v tomto smere výrazne neprejavoval. Po maturite dokonca začal pracovať ako robotník a až po dvoch rokoch sa najmä vďaka zásluhe Andreja Bagara, ktorého viackrát vo svojich príhovoroch spomenul, dostal na VŠMU.
Herecké začiatky v Bratislave hodnotil aj z pohľadu spolužiaka Milana Lasicu ako plné neistoty a nízkej sebadôvery. Tá prišla až neskôr po prestupe na pražskú DAMU, kde sa stal spoluzakladateľom Činoherního klubu.
Divadlo, to je základ
Éra pôsobenia v Činoherním klubu trvala u Abrháma až do začiatku deväťdesiatych rokov. Dnes hovorí, že s divadlom už skončil. „Už z neho dnes nemám takú radosť,“ hovorí, „zdá sa mi, že už som tam všetko zažil, vyskúšal.“
Práve účinkovanie v divadle a výpovede kolegov tvoria aj značnú časť filmu Abrhámovho syna Jozefa s názvom Ne-obyčajné životy, kde o jeho hereckých ambíciách odznelo: „On chcel, aby sa herectvo podobalo džezu, aby v ňom bola aj určitá improvizácia.“
Klub mu dával priestor na skúmanie, vnáranie sa do charakterov, hľadanie hereckých prostriedkov. Herec priznal, že skúsenosti z divadla boli dobrým základom. „To, čo mám pred kamerou, mám z divadla.“
Čašník aj doktor
Možno práve sympatie ku klavíru, k džezu a fotografii, ktoré počas hrania v divadle zanedbával, odlákali populárneho herca k filmovým úlohám. V prvých filmoch sa objavil už počas školy, neskôr prišli úlohy v známych filmoch Pension pro svobodné pány, Holka na zabití. Komediálne postavy zosobnil v klasike československej kinematografie Marečku, podejte mi pero, Kulový blesk či Vrchní, prchni!.
Často zdôrazňovaná vlastnosť Abrháma – akési „nehranie“, autenticita, civilnosť či priam zosobnenie sa s postavou sa prejavili aj v legendárnom seriáli Nemocnica na okraji mesta, kde sa v očiach verejnosti doslova stal doktorom Blažejom.
O výbere svojich filmových postáv hovorí: „Nikdy ma nebavilo hrať čiernobielych zloduchov, každý má predsa v sebe dobro a zlo, ide o to, na ktoré struny hrá.“
Počas preberania ceny Hercova misia, úvodného ceremoniálu či na tlačovej konferencii sa Josef Abrhám prihováral v slovenčine.
Vo všetkých príhovoroch bolo z jeho slov cítiť nesmiernu pokoru, radosť a vďaku. Svojim priaznivcom nechal aj odkaz. „Ešte sa vrátim, držte mi palce,“ povedal, keď sa spomenul pripravovaný film Václava Havla Odchádzanie, v ktorom bude účinkovať.
Na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach tak pribudlo ďalšie veľké meno.
