Hoci sa jeho meno spájalo najmä s návrhmi pamätníkov, srbský architekt Bogdan Bogdanović mal oveľa širší záber. V piatok vo veku 87 rokov zomrel vo Viedni.
m kritikom Slobodana Miloševića.
V juhoslovanstve videl možnosť, aby sa bohaté tradície premenili na výnimočnú kultúrnu energiu. Namiesto toho nastúpil nacionalizmus a neodborné narábanie s dejinami. To podľa Bogdanovića podnietilo vznik falošných dejín. Hovorilo sa o niekdajšej veľkosti a Srbskom nezavinených neúspechoch a začalo sa pátrať po historických krivdách a svetových sprisahaniach. Vzájomných krívd bolo na Balkáne neúrekom, čo dosvedčuje aj to, že im samotný Bogdanović vytvoril viacero pomníkov, napríklad v koncentračnom tábore Jasenovac, kde cez druhú svetovú vojnu zahynuli státisíce Srbov, Rómov a židov.
Konflikt v bývalej Juhoslávii bol okrem iného aj bojom medzi konzervatívnym vidiekom a kozmopolitným mestom. Práve ničenie miest bolo pre Bogdanovića skrytou metaforou celého konfliktu, potešenie z toho mali nielen bájni horali, ale aj deklasovaní obyvatelia miest, ľudia bez mestskej pamäti. Ničenie miest nachádza aj v Biblii či v Koráne, stál za tým strach pred neznámym javom. Mestá však môže zahubiť aj horúčkovitá láska k nim, keď rastú do nenormálnych rozmerov. Bogdanović dával prednosť stredne veľkým a menším mestám, ktoré sú historicky a esteticky presne definované. Namiesto Európy národov videl našu budúcnosť v Európe miest. Už Casanovove zápisky boli preňho dôkazom toho, že takáto Európa v minulosti existovala, viac než antológiu pochybných dobrodružstiev spísal Casanova breviár miest.
Výber z Bogdanovićovej publicistiky vyšiel v slovenčine pod výstižným názvom Mestá a démoni. Klasickú vývojovú schému, kde boli na začiatku staroveké mestské štáty (polis) nasledované metropolami (metropolis), veľkomestami (megapolis) a mestami mŕtvych (nekropolis) obohatil o východoeurópske mestá, ktoré počas socializmu vznikali na zelených lúkach. Nazval ich „upíropolami“ – boli preňho symbolom násilia a polnočnej hrôzy.
