SME
Utorok, 5. júl, 2022 | Meniny má Cyril, Metod

Jazyk ma zaujíma viac než príbeh

Keď píšem poviedku, nikdy dopredu neviem, či ju dokončím, hovorí Ivana Dobrakovová.

Ivana Dobrakovová (1982, Bratislave), žije v Turíne. Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo, anglický jazyk a francúzsky jazyk na FF UK. Poviedky publikovala vo viacerých časopisoch, je víťazkou súťaží Jašíkove Kysuce 2007 a Poviedka 2008. Pracuje akoIvana Dobrakovová (1982, Bratislave), žije v Turíne. Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo, anglický jazyk a francúzsky jazyk na FF UK. Poviedky publikovala vo viacerých časopisoch, je víťazkou súťaží Jašíkove Kysuce 2007 a Poviedka 2008. Pracuje ako (Zdroj: PETER PROCHÁZKA)

Žije v Turíne, no do talianskeho literárneho sveta sa vstúpiť nechystá. Zato v tom slovenskom sa za krátky čas svojimi poviedkami usadila až nečakane pevne. IVANA DOBRAKOVOVÁ.

Vaša debutová kniha má 18 poviedok, ako ste ju zostavovali, už z hotových textov, alebo ste niektoré písali špeciálne pre túto knihu?
„Z hotových textov. Žiadnu poviedku som nenapísala konkrétne pre knihu. Keď píšem poviedku, nikdy dopredu neviem, či ju dokončím, ani či bude dosť dobrá na uverejnenie. Vybrala som poviedky, ktoré sa mi zdali z tej kopy, čo som za tých päť rokov napísala, najlepšie, teda, uverejniteľné, a potom som dlho rozmýšľala, ako ich zaradiť, aby dávali zmysel, aby na seba nadväzovali. Niektoré poviedky totiž majú spoločné témy, odkazujú na seba - detailmi, miestami atď. Chcela som, aby poviedky obsiahli takpovediac oblúk života, od detstva až po starobu, ale nie vždy sa dali zaradiť podľa veku postavy."

Čitatelia už predtým poznali niektoré poviedky z časopisov, najviac však tú víťaznú zo súťaže Poviedka 2008 - Žiť s Petrom. Vtedy pre vás znamenala určite utvrdenie viery vo vlastné schopnosti a aj prísľub vydania knihy. Má dnes ešte nejaké privilegované miesto vo vašej tvorbe?
„Poviedka Žiť s Petrom asi má trochu zvláštne postavenie, nielen preto, že som s ňou vyhrala súťaž, ale aj preto, že po tejto poviedke som si povedala, že ďalej týmto smerom - z hľadiska vetnej skladby - nemôžem ísť, lebo by to bolo nestráviteľné. Je to vlastne posledná poviedka, ktorú som napísala, než som sa pustila do románu. A je to zároveň prvá poviedka, ktorú mi preložili do iného jazyka - poľštiny, čo je pre mňa tiež dôležité."

Už vtedy ste v našom rozhovore naznačili, že pracujete aj na dlhšom texte, ale nechceli ste to vtedy zakríknuť. Zdá sa, že ste to predsa len zakríkli, alebo Prvá smrť v rodine iba predbehla rodiaci sa román?
„Nezakríkla. Román je dopísaný a v septembri by mal vyjsť. V čase súťaže Poviedka 2008 som už mala rukopis poviedkovej zbierky u svojho vydavateľa Alberta Marenčina. Len si skrátka myslím, že nie je dobré hovoriť o textoch, ktoré ešte nie sú dopísané, práve preto, že nikdy neviete, či ich dopíšete a ak aj dopíšete, či uspokojivo.“

Ako je to so situovaním vašich poviedok, myslíte si, že so zreteľom na to, že žijete v Taliansku, sa začnú z nich vytrácať slovenské reálie?
„Je to možné. Práve som dopísala dve poviedky, ktoré sa odohrávajú v Taliansku. Ale na druhej strane, vždy ma inšpirovalo cestovanie a mnohé poviedky v zbierke sa odohrávajú práve v zahraničí, vo Francúzsku, v Slovinsku. Ale keďže sa pravidelne na Slovensko vraciam, nevidela by som to až tak dramaticky.“

Sú vám bližšie konkrétne miesta, alebo rada necháte žiť svojich hrdinov v neurčitom, akoby univerzálnom prostredí?
„Keď píšem nejaký text, vždy si ho musím niekam situovať, aby som sa vedela orientovať v priestore. Ak ide o poviedku, ktorá sa odohráva napríklad v byte, ja ten byt musím vidieť pred sebou – čo je však pre čitateľa nepodstatné. Bližšie sú mi konkrétne miesta, najmä európske mestá, ako Bratislava, Ľubľana, Praha, Marseille, Nice, Turín.“

Istý kritik sa popri pochvalách na vašu adresu vyjadril, že mu predsa len chýba viac príbehovosti, dramatických zápletiek. Považujete za nutný predpoklad dobrej poviedky silný príbeh?
„Nie. Príbeh nie je pre mňa vždy to hlavné. Viac ma zaujíma jazyk, jeho možnosti, napríklad na úrovni vety. I keď, sama sa vždy odrážam od nejakej situácie, vždy mám vymyslený dej, zápletku. No ale keď sa kritikovi zdá napríklad skok z balkóna málo dramatický, čo sa dá robiť.“

Čítali ste túto knihu a páčila sa vám? Dajte jej hlas čitateľa v hlasovaní Anasoft litera. - kliknite

Vníma talianska literárna verejnosť, že medzi nimi žije slovenská spisovateľka?
„Nevníma. Ani nemá ako, keďže sedím doma a prekladám a píšem. Do talianskeho literárneho sveta sa teda naozaj nechystám preniknúť. Jediný jazyk, v ktorom viem písať, je slovenčina, a nemám ambíciu písať po taliansky. Prekladom sa však veľmi teším, hoci zatiaľ boli len dva.“

A ako je to s prekladaním našich autorov do taliančiny? Kto z nich by teoreticky mohol mať úspech u tamojších čitateľov?
„Pokiaľ viem, zo súčasných prozaikov bol preložený Hvoreckého Plyš. Takéto otázky by bolo však lepšie klásť Literárnemu informačnému centru, Slovenskému inštitútu v Ríme a talianskym slovakistom, ktorí sa tejto problematike venujú. Ja veľmi nesledujem taliansky literárny trh, len sporadicky si kúpim nejakú taliansku knižku, som predovšetkým prekladateľka z francúzštiny.“

Máte možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť propagáciu slovenskej literatúry či kultúry vôbec v tom prostredí? Alebo naopak, čo z talianskej literárnej prevádzky by ste odporučili aplikovať na Slovensku?
„Slovenskú literatúru zatiaľ propagujem najmä v prostredí nášho bytu. Manžel už pozná skoro všetkých mojich obľúbených spisovateľov. Verím tomu, že žiadny iný Talian nemá taký prehľad o tom, čo sa v slovenských literárnych kruhoch deje. Riešime to vždy pri večeri.“

Fórum kritikov

Presné popisy miest a detailov sú obyčajne znakom dobrej prózy. Nie je to inak ani u Dobrakovovej.
Jazyk textov je bohatý, šťavnatý, nevyhýba sa ani teraz veľmi tvrdým výrazom. Používa ho premyslene, ale s ľahkosťou. Príbehy zapamätané a niektoré určite aj prežité, sny, opisy krajiny v sebe aj reálie okolo, všetko často veľmi jemne posunuté k tajomnosti a možno až k halucinačným predstavám, chorobným vidinám, až máme niekedy pocit ohrozenia vlastnej duševnej rovnováhy.
Mila Haugová
SME

Dobrakovovej kniha je paletou psychologických sond do ľudskej duše v rôznych časopriestorových dimenziách. Nemoralizuje, vytvára napätie. Jej vyznením nie je smrť, ale zdanlivé čaro nechceného, vôľa žiť.
Peter Mráz
Knižná revue

Mal som pocit objaviteľa, ale oneskoril som sa

Ivanu Dobrakovovú nepoznám osobne. Iba tak, ako sa hovorí, virtuálne, vďaka internetu. Čiže hovoriť môžem skôr len o jej knihe. Ostatne, načo by boli aj čitateľovi informácie o privátnych sklonoch a vlastnostiach autora? Ovplyvnia názor na dielo? Pravdaže. Ale vy si azda kupujete knihy na základe toho, ako niekto vyzerá, prípadne akým koníčkom holduje? Áno? No dobre. Tak na zdravie.
Na jej debut som narazil zhruba pred rokom, v novozámockom kníhkupectve. Pozrel som na čierny prebal tej knihy a zrazu mi svitlo, že poviedku tejto autorky som čítal v Romboide a hneď ma upútala. Väčšinou nemám čas na čítanie mladých autorov – veď mám ešte hrozný čitateľský deficit v slovenskej a svetovej klasickej literatúre – no tentoraz som si povedal, že dám knižke šancu. A neoľutoval som.
Knihu som začal čítať hneď na druhý deň. Poviedky, napríklad tá, čo sa volá Apuka, ma tak nadchli, že som okamžite zavolal Vladovi Ballovi, aby som mu referoval o svojom novom objave. Oneskoril som sa. Meno Dobrakovová on už pozná veľmi dobre a takisto si myslí, že je to šikovná autorka. Vysvitlo, že si s ňou občas mailuje. Bol som taký drzý a požiadal som ho o jej adresu. Povedal som si totiž, že po prečítaní knižky napíšem autorke pár obdivných slov, veď chápem ja dobre, aké je pre spisovateľa dôležité každé jedno povzbudenie.
Sú knihy štylisticky vycibrené, elegantné, vtipné. Čosi im však chýba, neviem čo presne, nemám vhodnejšieho slova, asi temperament. Také knihy sú len vypreparovanými prepismi reality či nereality. Aj Prvá smrť v rodine (pohybujúcej sa na rozhraní skutočnosti a sna) je zo štylistického hľadiska napísaná bravúrne. No na rozdiel od spomínaných jej prózam nechýba onen temne-vitálny, vnútorný oheň.

Peter Macsovszky
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  2. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  3. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  4. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  7. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  8. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  1. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  2. OverenaSpolocnost.sk - novinka v oblasti účtovných auditov
  3. Nadšenie zo skúsenosti prenášajú v dm na zákazníka
  4. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  5. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  6. Kamery do auta: Čo dokážu a akú by ste si mali vybrať?
  7. Meranie rýchlosti v úsekoch už nebude pre vodičov problémom
  8. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 16 366
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 871
  3. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 12 286
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 455
  5. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín 7 555
  6. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti 6 883
  7. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami 5 571
  8. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 4 939
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Michal Kaščák

Festival Pohoda oslavuje 25 rokov od svojho vzniku.


23. jún
Wout van Aert.

Van Aert sa po troch druhých miestach dočkal víťazstva.


2 h
Vizualizácia novej etapy projektu Slnečnice

Stavať sa má hlavne v Bratislave.


30. jún
Peter Tkačenko

Nikto nemá povinnosť vládnuť bez dôvery k okoliu.


8 h

Blogy SME

  1. Lórant Kulík: Výstava fotografií: Dokumentuje momenty zo života, ktoré vidí keď stlačí spúšť fotoaparátu
  2. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  3. Boris Cíferský: Láska hory prenáša - Keď sa stratí ženích
  4. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  5. Martin Šuraba: Všetko o mojom otcovi
  6. Samuel Ivančák: Stretnúť sa s Mariánom Vargom je ako z Borgesovej poviedky (rozhovor)
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Tajná vojna, únos v Londýne, atentát ruskej mafie...
  8. Jiří Ščobák: 32 nejzajímavějších filmů a seriálů, které jsem viděl v roce 2021
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 23 739
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 13 546
  3. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 10 249
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 8 128
  5. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 882
  6. Marián Kozák: Stretnutie s mojimi spolužiakmi z vysokej školy v Nitre po 16 rokoch 3 553
  7. Martin Greguš: Práca za 216 eur s DPH/hod? Pozrite si závery z kontrol v mestských podnikoch. Metropolitný inštitút - za dva roky na bežné výdavky o milión EUR viac 3 233
  8. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne? 2 991
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťZatvoriť reklamu