Jazyk ma zaujíma viac než príbeh

Keď píšem poviedku, nikdy dopredu neviem, či ju dokončím, hovorí Ivana Dobrakovová.

Ivana Dobrakovová (1982, Bratislave), žije v Turíne. Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo, anglický jazyk a francúzsky jazyk na FF UK. Poviedky publikovala vo viacerých časopisoch, je víťazkou súťaží Jašíkove Kysuce 2007 a Poviedka 2008. Pracuje ako(Zdroj: PETER PROCHÁZKA)

Žije v Turíne, no do talianskeho literárneho sveta sa vstúpiť nechystá. Zato v tom slovenskom sa za krátky čas svojimi poviedkami usadila až nečakane pevne. IVANA DOBRAKOVOVÁ.

Vaša debutová kniha má 18 poviedok, ako ste ju zostavovali, už z hotových textov, alebo ste niektoré písali špeciálne pre túto knihu?
„Z hotových textov. Žiadnu poviedku som nenapísala konkrétne pre knihu. Keď píšem poviedku, nikdy dopredu neviem, či ju dokončím, ani či bude dosť dobrá na uverejnenie. Vybrala som poviedky, ktoré sa mi zdali z tej kopy, čo som za tých päť rokov napísala, najlepšie, teda, uverejniteľné, a potom som dlho rozmýšľala, ako ich zaradiť, aby dávali zmysel, aby na seba nadväzovali. Niektoré poviedky totiž majú spoločné témy, odkazujú na seba - detailmi, miestami atď. Chcela som, aby poviedky obsiahli takpovediac oblúk života, od detstva až po starobu, ale nie vždy sa dali zaradiť podľa veku postavy."

Čitatelia už predtým poznali niektoré poviedky z časopisov, najviac však tú víťaznú zo súťaže Poviedka 2008 - Žiť s Petrom. Vtedy pre vás znamenala určite utvrdenie viery vo vlastné schopnosti a aj prísľub vydania knihy. Má dnes ešte nejaké privilegované miesto vo vašej tvorbe?
„Poviedka Žiť s Petrom asi má trochu zvláštne postavenie, nielen preto, že som s ňou vyhrala súťaž, ale aj preto, že po tejto poviedke som si povedala, že ďalej týmto smerom - z hľadiska vetnej skladby - nemôžem ísť, lebo by to bolo nestráviteľné. Je to vlastne posledná poviedka, ktorú som napísala, než som sa pustila do románu. A je to zároveň prvá poviedka, ktorú mi preložili do iného jazyka - poľštiny, čo je pre mňa tiež dôležité."

Už vtedy ste v našom rozhovore naznačili, že pracujete aj na dlhšom texte, ale nechceli ste to vtedy zakríknuť. Zdá sa, že ste to predsa len zakríkli, alebo Prvá smrť v rodine iba predbehla rodiaci sa román?
„Nezakríkla. Román je dopísaný a v septembri by mal vyjsť. V čase súťaže Poviedka 2008 som už mala rukopis poviedkovej zbierky u svojho vydavateľa Alberta Marenčina. Len si skrátka myslím, že nie je dobré hovoriť o textoch, ktoré ešte nie sú dopísané, práve preto, že nikdy neviete, či ich dopíšete a ak aj dopíšete, či uspokojivo.“

Ako je to so situovaním vašich poviedok, myslíte si, že so zreteľom na to, že žijete v Taliansku, sa začnú z nich vytrácať slovenské reálie?
„Je to možné. Práve som dopísala dve poviedky, ktoré sa odohrávajú v Taliansku. Ale na druhej strane, vždy ma inšpirovalo cestovanie a mnohé poviedky v zbierke sa odohrávajú práve v zahraničí, vo Francúzsku, v Slovinsku. Ale keďže sa pravidelne na Slovensko vraciam, nevidela by som to až tak dramaticky.“

Sú vám bližšie konkrétne miesta, alebo rada necháte žiť svojich hrdinov v neurčitom, akoby univerzálnom prostredí?
„Keď píšem nejaký text, vždy si ho musím niekam situovať, aby som sa vedela orientovať v priestore. Ak ide o poviedku, ktorá sa odohráva napríklad v byte, ja ten byt musím vidieť pred sebou – čo je však pre čitateľa nepodstatné. Bližšie sú mi konkrétne miesta, najmä európske mestá, ako Bratislava, Ľubľana, Praha, Marseille, Nice, Turín.“

Istý kritik sa popri pochvalách na vašu adresu vyjadril, že mu predsa len chýba viac príbehovosti, dramatických zápletiek. Považujete za nutný predpoklad dobrej poviedky silný príbeh?
„Nie. Príbeh nie je pre mňa vždy to hlavné. Viac ma zaujíma jazyk, jeho možnosti, napríklad na úrovni vety. I keď, sama sa vždy odrážam od nejakej situácie, vždy mám vymyslený dej, zápletku. No ale keď sa kritikovi zdá napríklad skok z balkóna málo dramatický, čo sa dá robiť.“

Čítali ste túto knihu a páčila sa vám? Dajte jej hlas čitateľa v hlasovaní Anasoft litera. - kliknite

Vníma talianska literárna verejnosť, že medzi nimi žije slovenská spisovateľka?
„Nevníma. Ani nemá ako, keďže sedím doma a prekladám a píšem. Do talianskeho literárneho sveta sa teda naozaj nechystám preniknúť. Jediný jazyk, v ktorom viem písať, je slovenčina, a nemám ambíciu písať po taliansky. Prekladom sa však veľmi teším, hoci zatiaľ boli len dva.“

A ako je to s prekladaním našich autorov do taliančiny? Kto z nich by teoreticky mohol mať úspech u tamojších čitateľov?
„Pokiaľ viem, zo súčasných prozaikov bol preložený Hvoreckého Plyš. Takéto otázky by bolo však lepšie klásť Literárnemu informačnému centru, Slovenskému inštitútu v Ríme a talianskym slovakistom, ktorí sa tejto problematike venujú. Ja veľmi nesledujem taliansky literárny trh, len sporadicky si kúpim nejakú taliansku knižku, som predovšetkým prekladateľka z francúzštiny.“

Máte možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť propagáciu slovenskej literatúry či kultúry vôbec v tom prostredí? Alebo naopak, čo z talianskej literárnej prevádzky by ste odporučili aplikovať na Slovensku?
„Slovenskú literatúru zatiaľ propagujem najmä v prostredí nášho bytu. Manžel už pozná skoro všetkých mojich obľúbených spisovateľov. Verím tomu, že žiadny iný Talian nemá taký prehľad o tom, čo sa v slovenských literárnych kruhoch deje. Riešime to vždy pri večeri.“

Fórum kritikov

Presné popisy miest a detailov sú obyčajne znakom dobrej prózy. Nie je to inak ani u Dobrakovovej.
Jazyk textov je bohatý, šťavnatý, nevyhýba sa ani teraz veľmi tvrdým výrazom. Používa ho premyslene, ale s ľahkosťou. Príbehy zapamätané a niektoré určite aj prežité, sny, opisy krajiny v sebe aj reálie okolo, všetko často veľmi jemne posunuté k tajomnosti a možno až k halucinačným predstavám, chorobným vidinám, až máme niekedy pocit ohrozenia vlastnej duševnej rovnováhy.
Mila Haugová
SME

Dobrakovovej kniha je paletou psychologických sond do ľudskej duše v rôznych časopriestorových dimenziách. Nemoralizuje, vytvára napätie. Jej vyznením nie je smrť, ale zdanlivé čaro nechceného, vôľa žiť.
Peter Mráz
Knižná revue

Mal som pocit objaviteľa, ale oneskoril som sa

Ivanu Dobrakovovú nepoznám osobne. Iba tak, ako sa hovorí, virtuálne, vďaka internetu. Čiže hovoriť môžem skôr len o jej knihe. Ostatne, načo by boli aj čitateľovi informácie o privátnych sklonoch a vlastnostiach autora? Ovplyvnia názor na dielo? Pravdaže. Ale vy si azda kupujete knihy na základe toho, ako niekto vyzerá, prípadne akým koníčkom holduje? Áno? No dobre. Tak na zdravie.
Na jej debut som narazil zhruba pred rokom, v novozámockom kníhkupectve. Pozrel som na čierny prebal tej knihy a zrazu mi svitlo, že poviedku tejto autorky som čítal v Romboide a hneď ma upútala. Väčšinou nemám čas na čítanie mladých autorov – veď mám ešte hrozný čitateľský deficit v slovenskej a svetovej klasickej literatúre – no tentoraz som si povedal, že dám knižke šancu. A neoľutoval som.
Knihu som začal čítať hneď na druhý deň. Poviedky, napríklad tá, čo sa volá Apuka, ma tak nadchli, že som okamžite zavolal Vladovi Ballovi, aby som mu referoval o svojom novom objave. Oneskoril som sa. Meno Dobrakovová on už pozná veľmi dobre a takisto si myslí, že je to šikovná autorka. Vysvitlo, že si s ňou občas mailuje. Bol som taký drzý a požiadal som ho o jej adresu. Povedal som si totiž, že po prečítaní knižky napíšem autorke pár obdivných slov, veď chápem ja dobre, aké je pre spisovateľa dôležité každé jedno povzbudenie.
Sú knihy štylisticky vycibrené, elegantné, vtipné. Čosi im však chýba, neviem čo presne, nemám vhodnejšieho slova, asi temperament. Také knihy sú len vypreparovanými prepismi reality či nereality. Aj Prvá smrť v rodine (pohybujúcej sa na rozhraní skutočnosti a sna) je zo štylistického hľadiska napísaná bravúrne. No na rozdiel od spomínaných jej prózam nechýba onen temne-vitálny, vnútorný oheň.

Peter Macsovszky

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  5. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  10. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 19 972
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 901
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 763
  4. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 385
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 275
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 148
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 723
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 645
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 499
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 230

Téma: Anasoft litera


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.

Neprehliadnite tiež

Zarába rekordne veľa, ale žije ako vojak. Stačilo, hovorí Madonna

Trvá dvadsať minút, kým jej po koncerte prestane pískať v ušiach.

Slovensko bude o Oscara súťažiť s Čiarou

Americká akadémia uvidí príbeh nelegálneho pašeráka Adama.

Yoko Ono zasiahla proti poľskej limonáde. Aj keď právo na to celkom nemá

Novovzniknutá firma nemala šancu, Yoko vlastní značku John Lennon.

BBC bude cez víkend pripravovať reláciu o slovenskej hudbe

World Music Festival v Bratislave pomôže zviditeľniť našu hudbu.