V Londýne pred piatimi rokmi štyria teroristi v metre a v autobuse zabili vyše päťdesiat ľudí. To Britom nezabránilo v tom, aby o iných teroristoch nakrútili komédiu Štyri levy. Výsmech je účinnejší ako analýza, tvrdia autori filmu.
Pred niekoľkými rokmi sa piati fundamentalisti rozhodli vyhodiť do vzduchu americkú vojnovú loď. Svoj rýchly čln prepchali výbušninami, nastúpili a okamžite sa potopili. Táto príhoda rozosmiala britského komika Chrisa Morrisa natoľko, že sa rozhodol o teroristoch natočiť komédiu. Ťažko nájsť vhodnejšieho človeka na takúto úlohu. Morris je povestný enfant terrible televíznej komédie, ktorý posúva hranice britského humoru. Preslávil sa najmä sériou Brass Eye, detailnou paródiou na televízne spravodajstvo. Diel o pedofiloch vyvolal protesty časti publika, preto vedenie BBC tento program zastavilo. Podobne kontroverzná bola aj jeho rozhlasová séria Jam, kde sa rôzne etické dilemy riešia cez prizmu ľudí s úchylkami.
Fanatik s bielou tvárouNová britská komédia Štyri levy je Morrisovým prvým filmom určeným pre kiná. Scenár napísal spolu so Samom Bainom a Jesse Armstrongom, autormi populárnej televíznej komédie Peep Show. Štyria moslimovia zo Sheffieldu sa rozhodnú obetovať pre džihád. Najfanatistickejší z nich je beloch Barry. Inteligenčne sú na tom rôzne, od totálneho idiota po hlupáka. Z tréningového tábora v Pakistane ich vyhodia, keď omylom namiesto amerického bombardéra zasiahnu úkryt Bin Ládina. Po návrate domov filozofujú o tom, či nálož odpália v supermarkete alebo v mešite, aby rozhýbali laxných moslimov.
Z kyseliny vyrábajú výbušninu a pritom nie sú schopní dokončiť ani rozlúčkové martýrske video vyznanie. Na otestovanie svojho výrobku použijú vranu. Pri pokuse o prenos výbušnín na bezpečné miesto uteká Waif v zmätku po lúke, potkne sa o ovcu, s naloženými taškami sa rozpleští na trávu a vybuchne. Napätie v závere filmu značne graduje, keď si zostávajúci členovia „komanda“ zvolia za cieľ londýnsky maratón. Prezlečení za charitatívnych maskotov sa pohrúžia do davu... Autori najmä tu odvážne prekračujú hranice od čiernej komédie k tragédii a späť, protikladné scény útočia na diváka zrýchľujúcim sa tempom.
Bin Ládin vs Johny DeppChris Morris zbieral materiál na film tri roky. Vypočul veľa policajných nahrávok z vypočúvania fundamentalistov. Najviac ho prekvapila protikladnosť hodnôt fanatikov, napríklad dialóg, kde sa dvaja podozriví hádajú, či je väčší frajer Bin Ládin alebo Johny Depp. Pod bublinou bojovníka objavil neisté a nedôsledné ego chlapcov hrajúcich sa v piesku. Aj jeho filmové „štyri levy” v sebe spájajú na jednej strane zúrivý odpor ku konzumnému Západu, na druhej strane používajú vybrané prvky najkomerčnejšej popkultúry. Sprisahanecky medzi sebou komunikujú cez „Puffin Party” - detský internetový chat systém. Waj je rapper snívajúci o americkej hitparáde, Hassan má najkrajšie spomienky na zábavný park Alton Towers. Hlavný organizátor bunky Omar rozpráva svojmu synovi príbeh o afganskom mudžáhidovi cez Disneyho rozprávku Leví kráľ. Jeho manželka pracuje v nemocnici, európsky sa oblieka a vysmieva sa myšlienke, že by mala byť podriadená svojmu mužovi. V jednej bizarnej scéne sedí rodinka pri stole, držia sa za ruky a ona láskyplným hlasom presviedča muža, že vyhodiť sa do vzduchu je správne, ide len o to, kde.
Niektorí recenzenti Morrisovi vytýkajú, že terorizmus nekritizuje, ale poľudšťuje, že nejde do podstaty, ale sa len vysmieva. Avšak o to práve ide. Výsmech je účinnejší ako analýza, keď stojíme oproti násilníkovi. Samozvaní bojovníci al–Káidy potrebujú, aby sme ich brali vážne, s rešpektom. Chris Morris ukázal, čo sa s tým dá robiť. Ďalší film by mal nakrútiť z prostredia Britskej národnej strany.
Autor: Leo Singer