Posledné tri roky od vydania CD Skopolamín, ktoré nezničiteľný pesničkár, skladateľ, textár, spisovateľ a výtvarník Vlastimil Třešňák vyplnil vydaním peknej, ľahko fabulačnej knihy rozhovorov s Ondřejom Bezrom (To je hezký, ne?), tvoril aj texty, na ktorých materiál najnovšieho cédečka Třešňák Band: Němý suflér (Galén 2010) výrazne stojí.
Je to akási variácia blogového písania - v nepravidelných frekvenciách si zaznamenával denné postrehy do rôznych podôb piesňových veršov.
Texty ako poézia
Vlastne je to už roky sem tam obmieňaná, ale v podstate stále tá istá metóda zaujímavých poznámok, ktorá nesie pesničkárovu výpoveď po aktuálnej vlne a poslucháčom ponúka možnosť podieľať sa na dešifrovaní zaujímavo významových tajničiek.
Pre niekoho tak vzniká absolútna poézia v súčasnom slovníku, plná neuveriteľných metafor, fotografického videnia a skvelých veršo-rýmov, ktorú občas okorení „burina" a rutina realít.
V každom prípade však ide vlastne aj o literatúru, a lepšiu zbierku básní, ako sú texto-básne tohto CD, v posledných rokoch v Česku nikto nenapísal. Třešňák sám k tomu hovorí: „V textoch už nie je toľko poetických fígľov, dvojzmyslov a inotajov. A v muzike je viac elektriky. Moje súčasné texty totiž lepšie podčiarkuje elektrická než dvanásťstrunová akustická gitara."
Faktom je, že hudobne ide o istú rezignáciu na melódiu s príklonom k expresívnej speváckej prezentácii na podklade najrozličnejších gitarových štýlových schém a hard-riffov, s výdatnou podporou skvele hrajúceho vášnivého saxofónu hosťujúceho Jana Štolbu, jedného z najväčších expertov na súčasnú českú poéziu.
Odtlačky poctivého bigbítu
Iný hosť - violončelista Olin Nejezchleba (Marsyas, Etc...) prináša až countryovskú hravosť a odľahčenie. Kapela hrá výborne a podieľa sa aj na kompozíciách. Najsilnejšie veci sú však aj tak v tichej, ale o to naliehavejšej akustickej výpovedi, ktorá bola v minulosti taká typická pre platne ako famózny Kohinoor alebo legendárny Zeměměřič (chystá sa jeho reedícia v podobe 2CD, obsahujúceho ďalších 20 doposiaľ nepublikovaných nahrávok z roku 1978).
Ak by sme sa podrobnejšie pozreli na jednotlivé piesne, nachádzame pomerne časté „odtlačky" poctivého českého bigbítu typu skupiny Flamengo (najmä skladby Syn pluku a 9. listopad A. D.) alebo Etc... (Vabank a Detox).
Minulosť nám pripomenie provokatívna Cannabis (len s dvanásťstrunovou gitarou) a najlepšie majstrove časy pripomínajúci „znepokojivo pokojný" Poločas s úžasnou atmosférou mixu akustiky a elektriky.
Svoj typický spôsob virtuóznej hry na ústnu harmoniku Třešňák prezentuje najmä v úvodnej vypaľovačke Chlape!, osviežujúce je aj pískané sólo (Šperhák).
