Tohtoročná víťazka bola vo štvorici finalistov aj pred dvoma rokmi.
BRATISLAVA. „Som veľmi šťastná. Najmä preto, že moja mama napokon stihla prísť na vyhlásenie výsledkov," povedala s úsmevom Petra Feriancová krátko po vyhlásení výsledkov súťaže. Aj tento rok sa organizátorom Ceny Oskára Čepana podarilo udržať finálny verdikt poroty v tajnosti a do poslednej chvíle držali v napätí hlavne finalistov - Petru Feriancovú, Štefana Papča, Pavlu Scerankovú a Jaroslava Vargu.
Na druhý pokus
„Viem, aký je to pocit, stáť medzi finalistami a nepočuť svoje meno," spomínala Feriancová na margo svojej predošlej skúsenosti, keď figurovala medzi nominovanými na cenu pred dvoma rokmi.
„Veľmi som si vtedy priala počuť svoje meno, ale nič to, počkalo to na dnes," dodala mladá umelkyňa, ktorá už má za sebou účasť na mnohých samostatných a skupinových výstavách. „Nešla som do tohto ročníka s nejakou vervou, vlastne som sa ani nechcela prihlásiť, prišlo to samo."
Sama som divákom
Na spoločnej výstave finalistov v bratislavskej Galérii Medium sa prezentuje už s tradičnou pozíciou hry so spomienkami - vlastnými či cudzími, asociáciami, vnemami, ktoré si človek odnáša, fixuje na konkrétne, často nepotrebné, bezvýznamné predmety a veci ako fotografie a obrázky z časopisov.
„Umenie je ako taká tá detská kačička na kľúčik. Niekto ju natiahne a ona sa môže vybrať ktorýmkoľvek smerom. Podstatné je, aby narazila na príjemcu. Keď tvorím, vychádzam z toho, že diváci sú mi do istej miery podobní," povedala víťazka. „Podstatou akéhokoľvek diela je, aby nieslo výpoveď. Tá pritom vôbec nemusí a ani nie je rovnaká pre všetkých. V mojej tvorbe mi ide o to, aby dielo bolo schopné vyvolať určitú reakciu, podať správu, hoci aj rozpor, pobúrenie u diváka, ktorý môže byť tak bezdomovcom, ako aj vysoko postaveným človekom. Umenie nemá byť luxusom, práve naopak."
Viac vidieť, viac vedieť
S podobným názorom („umenie má byť základom, nie exkluzivitou") sa stotožňuje aj Sharon Kivland, britská členka poroty. Tento ročník sa podľa nej vydaril viac ako predošlý. „Spomedzi šesťdesiatky prihlásených by som najradšej do finále nominovala asi dvanástich, úroveň skutočne vzrástla."
Kivland najviac oceňuje akési prekročenie lokálnych intencií tvorcov. „Dielo by malo byť zrozumiteľné na medzinárodnej úrovni, nesmie sa uzatvárať, najmä preto je dôležité, aby mladí umelci cestovali, učili sa, pozorovali vývoj súčasného umenia v zahraničí, iba tak sa môžu vrátiť naspäť domov a ďalej tvoriť."
Ako však poznamenala, napriek zvyšujúcej sa úrovni ešte naša, aj keď už pätnásťročná tradícia Ceny Oskára Čepana, potrebuje nejaký čas na to, aby sa stala porovnateľná s inými prestížnymi oceneniami podobného typu.
Na víťazku Petru Feriancovú, ktorá v deň pred vyhlásením výsledkov otvárala aj samostatnú bratislavskú výstavu Opakovanie, strih, pár a znova, čaká finančná odmena, samostatná výstava v Kabinete umenia 20. storočia v SNG v Bratislave a hlavne šesťtýždňový rezidenčný pobyt v New Yorku.
Stres ma motivuje
„Nikdy som v New Yorku nebola, ale veľmi veľa ľudí mi už dlho hovorilo: Ty si nebola v New Yorku? Tam musíš ísť! Ty tam skrátka patríš!" povedala s neskrývanou radosťou. „Veľmi sa teším, sama som zvedavá, čo stihnem vytvoriť. Som však človek, ktorý musí pracovať pod stresom, takže v tomto by mi to malo vyhovovať."
Slávnostným vyhlásením víťazky bola zároveň otvorená výstava prezentujúca súťažné práce všetkých finalistov.
Alexandra Kusá, riaditeľka SNG a zároveň predsedníčka poroty, o nej hovorí ako o výnimočne kvalitnej. Rozhodovanie o víťazovi podľa jej slov prebiehalo podľa obvyklého scenára, „ešte večer sme telefonovali organizátorom, či predsa len nemôžeme určiť dvoch víťazov". Nakoniec uprednostnili Petru. „Rozhodla jej vystavená práca. Bola o čosi viac dômyselná, prepracovanejšia," uzatvorila hodnotenie Kivland.
Výstava potrvá do 1. augusta, po nej bude nasledovať Answered Prayers, prezentácia vlaňajšieho laureáta Andrása Cséfalvaya.
