Na martinskej prehliadke nechýbali overené tituly, ktorých sa však tvorcovia zmocnili novými spôsobmi.
MARTIN. Minulé dni patrili prehliadke Dotyky a spojenia, ktorá divákom priniesla najzaujímavejšie inscenácie končiacej sa sezóny. Divadelné súbory z celého Slovenska odohrali pre dospelé i detské publikum 38 predstavení.
Klasika v novom šate
Do hlavného programu sa vmestilo 14 inscenácií a výber bol naozaj rôznorodý. Chýbať nemohli ani overené tituly, režiséri sa ich zmocnili výrazne novým spôsobom. Nitrianske DAB odohralo Majlingovu dramatizáciu Gogoľových Mŕtvych duší s mimoriadnym výkonom Richarda Stankeho.
Ibsenova Nora v réžii mladej českej režisérky Anny Petrželkovej reprezentovala sezónu Štátneho divadla Košice. Príjemným prekvapením bol nielen výkon Aleny Ďuránovej, ale aj snehobiela výprava a štylizácia ako režijný prístup.
Roman Polák v SKD Martin inscenoval Moliérovho Mizantropa ako človeka uprostred bezcharakternej a povrchnej „high society", zaodetej do gýčových kostýmov s potlačou výtvarných diel modernistov. Marek Geišberg ako Alcest a Lucia Jašková ako Celimena stelesnili ústrednú dvojicu zaujímavo a variabilne.
Súčasná dráma
Z bratislavskej scény sa predstavilo divadlo Aréna s hrou Mikve od izraelskej dramatičky Hadar Garlon. Zuzana Kronerová, Renáta Ryníková a šesť ďalších herečiek vytvorili v réžii Michala Dočekala silné predstavenie nielen o osude ženy, ale aj o limitoch slobody človeka, ktoré mu určuje spoločnosť.
Dramaturgii sa podarilo „prepašovať" z konca minulej sezóny aj žilinskú inscenáciu Žena z minulosti. Kudláčova réžia, chladná a priezračná, našla dobrých spojencov v hereckej práci Lucie Jaškovej, Borisa Zachara a najmä Jany Oľhovej.
Reflexia našej minulosti
Potešiteľné je, že dramaturgia divadiel si v posledných rokoch všíma okrem nevyhnutných repertoárových stálic klasiky aj súčasné texty. Nevyhýba sa ani autorským počinom, ktoré často reflektujú našu nedávnu minulosť. Potrebu vyrovnať sa s komunistickou epochou formuluje trnavské divadlo. Máša a Beta v réžii Viktora Kollára pristupuje k téme cez kľúč osobných príbehov dvoch dievčat. Predlohu v textoch Egona Bondyho nápadito zdivadeľňuje a vytvára príťažlivý javiskový tvar.
Režisér Marián Pecko s banskobystrickým Bábkovým divadlom na Rázcestí siahli po krátkych textoch slovenských dramatikov s témou života po roku 1989. Vzniklo tak predstavenie Sarkofágy a bankomaty, v ktorom herci aj bábky vytvárajú obrázky z ponovembrovej reality.
Inak sa témy z minulosti zmocňuje Divadlo P.A.T. v performatívnom predstavení M.H.L. Slávka Daubnerová v ňom vytvorila nezameniteľný portrét našej prvej divadelnej režisérky Magdy Husákovej-Lokvencovej.
Festivalové zaujímavosti
Jedným z očakávaných hostí festivalu bolo aj rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča z Prešova. Temperamentným herectvom predviedlo novú hru dramatika Karola Horáka Buridanov osol.
Divadlo Disk prinieslo mozaiku hereckých improvizácií pod vedením Blaha Uhlára, ktorá zaujala výrazne nehereckým prejavom mladej generácie.
Inú polohu poskytlo divákom Divadlo Tiché iskry z Banskej Bystrice. Nepočujúci herci v ňom rozohrali baladický príbeh Bottovej Žltej ľalie prostriedkami pohybového divadla a tanca.
