Médiá v Spojených štátoch rozprávajú o Hugovi Chávezovi tak zle, že o ňom bolo treba nakrútiť čosi nekritické. Vravia tvorcovia filmu South of Border.
NEW YORK. Smerom na juh od Spojených štátov nachádza Oliver Stone Ameriku, aká sa mu páči. Zašiel tam ešte v časoch pred Obamom a nakrútil dokument South of Border. Stretol sa s prezidentmi Venezuely, Bolívie, Paraguaja, Argentíny aj Kuby a obdivne rozpráva o ich ľavicovej politike aj odvahe postaviť sa proti Bushovmu vplyvu.
Spravil čosi podobné, ako robí režisér Michael Moore a ako nedávno urobil aj Emir Kusturica, keď nakrútil film o Maradonovi. Sám pred kamerou vystupuje a číta komentár. Popritom sa aj trochu zabavil, lebo s Evom Moralesom si napríklad zahral futbal a požuval niekoľko listov koky, Huga Cháveza zas odprevadil na dvor jeho rodného domu a nasnímal ho, ako sa vozil na detskom bicykli a polámal ho.
Prezidenti Olivera Stona
JFK (1991)
Oficiálna verzia o atentáte na prezidenta Kennedyho sa Stoneovi nezdala byť úplná. V jeho filme nie je vrah Lee Harvey Oswald tou najdôležitejšou osobou a rozvíja úvahy o operácii pravicových kruhov. Bol zaň nominovaný na Oscara.
Nixon (1995)
O prezidentovi Richardovi Nixonovi rozpráva Stone zoširoka, od jeho detstva až po jeho potupné odstúpenie z úradu v roku 1974.
W. (2009)
V tomto prípade Stone pred premiérou jasne povedal, že mu ide o to, aby už v roku 2008 Georg W. Bush v prezidentských voľbách nevyhral. A preto ho v tomto filme poriadne znemožnil.
Stone považuje Južnú Ameriku za región ekonomického úspechu a zaujíma ho, či by sa čosi z jej revolučného ducha mohlo preniesť aj do Ameriky severnej. Zatiaľ si nie je istý, ale priateľsky naladený Chávez ho povzbudil: „Zmena je stále možná, Oliver!“
Najlepšia možná recenziaFilm South od Border mal premiéru minulý piatok, ale v New Yorku takmer nebolo miesta, kde by ho hrali. Na sobotňajšiu projekciu do kina Angelica na West Houston Street prišli aj producent Fernando Sulichin a Stoneov spoluscenárista Tariq Ali – a už vedeli, akú recenziu dostali. Novinám New York Times sa film nepáčil, napísali, že je idealistický a naivný. „Áno, je to idealistický film, v tom dobrom zmysle slova. Je idealistický a nádejný,“ hovoril Tariq Ali. „Bola to vlastne celkom pozitívna recenzia, lepšiu sme od nich nemohli čakať. Veď preto sa nám na druhý deň rozhodli venovať ešte jednu stranu navyše.“
Tam New York Times pritvrdil a politické oddelenie v ňom rozobralo faktické omyly. Upozorňuje na nepresnosti vo vymenúvaní Chávezových volebných súperov, zemepisné zjednodušovania a aj na to, že Stone celý čas vyslovuje Chávezovo meno so „š“ a nie „č“. Veľkou chybou filmu okrem toho je, že takmer úplne ignoruje ľudskoprávnu tému. V hraných filmoch by sa takýto výberový prístup mohol Stoneovi odpustiť, v dokumente nie.
Vydrží v kine?V newyorskom kine sa ale diváci do polemiky nehotovili, tvorcom vyčítali len málo čitateľné titulky a nezrozumiteľné výrazy. Často používané slová neoliberalizmus, kolonializmus a imperializmus vraj mali byť hlbšie vysvetlené. „Berte to ako základný film, s ktorým sme len začali boj proti obrazu, aký o Južnej Amerike vytvárajú naše médiá, televízie aj New York Times,“ hovoril Ali. „Schválne sme boli nekritickí. Veď po nás môžu túto tému prevziať iní autori, napríklad Sean Penn.“
Producent Sulichin povedal, že South of Border vyjde čoskoro na DVD, na ňom budú aj názory juhoamerických občanov (Oliver Stone ich vraj nakrútil dosť, ale nakoniec ich nepoužil, aby vraj z filmu nebol bordel). A poprosil divákov, aby o filme šírili správy. Obáva sa, že po vlažnej reakcii v tlači sa film v kinách dlho neudrží. To by Stoneova dvojročná práca a výzva na úvahu skončila ako zbytočná.
